Chcete byť skutočne múdry?

Položili ste si niekedy počas života otázku, čo je to vlastne vzdelanie? Čo je jeho cieľom a aké sú jeho účely? Odpovede sa často rôznia. Niekto sa vzdeláva kvôli tomu, že bez daných vedomostí by nedokázal vykonávať svoju vytúženú prácu. Niekto iný sa vzdeláva iba pre radosť a hoci ho daný predmet zaujíma, nikdy ho v budúcnosti nevyužije. A niekto iný sa vzdeláva iba kvôli tomu, že ho na nejaký kurz poslal šéf alebo by jeho rodičia boli nešťastní, keby nemal žiadny titul. Čo z toho je užitočné pre vzdelávanie vo firme?

Vzdelanie by podľa mňa malo zvyšovať schopnosti ľudí. Ľudia, ktorí nejaké vzdelanie absolvujú, by mali byť schopní rozmýšľať, rozhodovať sa a hlavne konať lepšie, než keby dané vzdelanie nemali. Koniec koncov, tento účel sa skrýva už v samotnom slove vzdelať – robiť, vykonávať diela.

Okrem tohto pozitívneho efektu na prácu a výkonnosť by malo vzdelanie zlepšovať aj človeka samotného. Malo by rozvíjať jeho charakter a osobnosť. Čo tým myslím? Nuž, kým sa v minulosti niekto stal majstrom svojho remesla, bol najprv učňom, potom tovarišom a až potom, keď skutočne zvládol svoju prácu, mu bolo dovolené stať sa majstrom a pracovať samostatne. Ale po celú tú dlhú dobu žil ako tovariš so svojím majstrom a učil sa nielen remeslu, ale mal aj príklad, ako zvládať bežný život s takouto prácou.

Každá informácia má svoju hodnotu

Podľa môjho názoru sa človek nevzdeláva iba v škole. Proces vzdelávania prebieha v podstate neustále. Z počutého človek zvyčajne prijme za svoje menej ako z videného, z videného zasa menej ako z odskúšaného.

Dám vám príklad. Pokiaľ ste boli s priateľmi na tej istej prednáške, po jej konci zistíte, že každý z vás si zapamätal niečo iné. Je to dané tým, že každý z vás úplne pochopil a prijal za svoju inú informáciu. Táto informácia, ktorú si pamätáme a využívame v živote, sa vždy odvíja od toho, čo práve my osobne riešime. Preto máme napriek rovnakému učivu rôznych odborníkov, ktorí sa líšia v prístupe, ale aj v odbornosti.
Keď budú títo dvaja dobrí odborníci riešiť tú istú úlohu, jeden bude za najlepšie riešenie považovať to, že do daného výrobku vloží tie najkvalitnejšie materiály, klasický nadčasový dizajn a podobne. Druhý bude chcieť do realizácie zapojiť nové trendy, technické novinky a pútavý extravagantný vzhľad, ktorý nikto neprehliadne. Obidvaja majú pravdu – je to ich uhol pohľadu. Klient si vyberie produkt od toho z nich, kto mu je bližší a rieši vec podobným spôsobom, ako by ju riešil sám klient.

Skutočná múdrosť pomáha každému

O osobných preferenciách ľudí sme už hovorili. Ale čo ďalšie ešte bude pri výbere rozhodovať? Osobnostná úroveň týkajúca sa toho, čomu vec bude slúžiť. Čo to znamená? Napríklad, ak klient bude vyberať hlavne s ohľadom na svoju peňaženku a osobný profit, pravdepodobne ho nepresvedčí vplyv výrobku na okolitých ľudí či životné prostredie.

A práve v tomto vidím dôležitý rozdiel. Vzdelanie nie je to isté ako múdrosť. Múdre rozhodnutia totiž nie sú tie, ktoré pomáhajú lepšie prežiť iba mne a mojej rodine. V skutočnosti sú múdre iba vtedy, ak neškodia môjmu okoliu a ľuďom v ňom a najlepšie je, ak im dokonca pomáhajú. Preto je dobré vyberať si také riešenia, ktoré umožnia ľuďom dobre žiť aj o päťdesiat rokov – nielen nám a našim vnúčatám, ale aj tým susedovým, či tým na opačnej strane planéty.

Zdá sa vám, že preháňam? Nemyslím. Múdry človek má prirodzene rád ľudí a život, chce žiť dlho a stretávať podobne ladených ľudí. Chce byť šťastný a predpokladom toho je, že sám bude šťastie vytvárať.

Ak ale zakope staré batérie pri plote a susedove deti sa o desať rokov priotrávia zeleninou z vlastnej záhrady s prímesou olova, nedopadne to dobre. Ak tento človek vypustí olej z auta alebo používa na plašenie škodcov špeciálne prístroje, okrem myší sa zo štvrte sťahujú aj všetky mačky a psy. A šťastných ľudí asi stretávať nebude. Jeho vlastné šťastie je v troskách.

Osobne si totiž myslím, že radosť a šťastie človek nie je schopný dlhodobo zažívať osamote. Naopak, v skupine či rodine pocity šťastia rastú, lebo zdieľaním sa násobia. Preto aj z čisto sebeckého hľadiska platí, že ak sa chcem mať dobre, mal by som sa snažiť, aby sa malo dobre aj moje okolie.

Pri vzdelávaní by som preto určite brala do úvahy aj tieto aspekty. Rieši daný vzdelávací proces okrem odbornosti aj osobnosť človeka samého a jeho vzťah k vlastnému okoliu? Pokiaľ áno, získaná múdrosť by mu mala pomôcť zlepšiť život seba aj ostatných vo veľmi širokom okruhu. Stretla som už mnohých ľudí, ktorí neboli veľmi vzdelaní z nášho „školského“ hľadiska, ale boli veľmi múdri. A stretla som aj mnohých vzdelaných ľudí, ktorým múdrosť chýbala.

Preto si myslím, že vzdelávanie nie je len o škole a tituloch, ani o diplomoch a certifikátoch. Je o schopnosti lepšie prežívať. Mnohých ľudí naučil práve toto bežný život. Zažila som ale aj také semináre a kurzy, kde sa neoddeľovala odbornosť od osobnosti – naopak, zvyšovaním odbornosti rástla aj osobnosť či dokonca sa zlepšovali vzťahy: pracovné, rodinné, či vzťah ku krajine a Zemi. Nijako tým nechcem znižovať školské vzdelanie, ale myslím si, že téme dobrého a etického života sa v našich triedach venuje málo času. Preto veľmi vítam, keď môžem o týchto témach počuť. Na takéto vzdelávanie mám stále chuť a teším sa naň. A vám prajem, aby aj vaše vzdelávanie bolo plné skutočnej múdrosti a aby sa dobre darilo vám a vášmu okoliu. A to nielen teraz, ale aj o sto rokov.

Autor: Monika Ponická • SPIG, s. r. o., www.spig.sk

Foto: Pavol Straňák • www.zemobrazom.com