Ako zmeniť to, čo sa vám nepáči?

22. november 2016 | Pridal: Viac

Život firmy prináša nielen príjemné situácie. Nahnevá nás kolega, pokazí sa stroj, skladník zabudol objednať materiál a k tomu celému sa môžu ozvať aj zdravotné problémy. Niečo s tým treba hneď spraviť. Nemôžeme sa tváriť, že sa nič nedeje, že sa nás to netýka a budeme si niečo plánovať zavretí v kancelárii odtrhnutí od reálneho sveta. Musíme vykonať účinnú a rýchlu nápravu. Potom sa posadíme a povieme si, že toto všetko boli nepríjemné veci a už nikdy viac ich nechceme zažiť. Ako to dosiahnuť?

Komu z nás by sa chcelo znovu a znovu zažívať situácie, ktoré ohrozujú naše prežitie? Toto rozhodnutie je vec jednoduchá, ale treba ho spraviť čo najrýchlejšie. Inak nás bežiaci život prevalcuje, na túto situáciu zabudneme a po čase sa nám to celé zopakuje. Aby sme mohli natrvalo odstrániť príčinu vzniku problému, tak skôr, ako začneme robiť rôzne organizačné opatrenia, musíme urobiť malé pátranie, prečo sa nám vlastne také veci dejú.

Pri určitej šikovnosti časom odhalíme tie viditeľné, mechanické príčiny problémov. Kolega kričal, lebo mal problém so ženou. Auto havarovalo preto, lebo vodič si vypil deň pred cestou. A zdravie? Keď človek už desať rokov nepije dosť vody, nehýbe sa a má sto kíl, je jasné, že nemôže dlho zostať zdravý. Všetko sa dá nejako rozumne vysvetliť a potom je možné urobiť opatrenia, aby sa to viac neopakovalo.

Pozrime sa teraz ale na inú, menej zjavnú stránku vzniku problému. Niektorí ľudia sú ako chodiaca katastrofa. Stále sa im niečo deje: raz ich okradnú, raz im niečo rozbijú, raz im nesplnia ich príkazy, potom majú problémy s partnerom. Stále niečo riešia, nechápu, čo sa to deje a prečo sa im to opakuje.

Kto vytvoril náš vesmír?

Napadlo vám niekedy, že problémy, ktoré máme, si vieme aj sami pritiahnuť do svojho sveta? Veď sú to naše problémy – zrejme aj my s nimi máme niečo spoločné.

Všetko, čo existuje, existuje iba preto, že to neustále dostáva istú podporu. A je jedno či to, čo existuje, je niečo pozitívne alebo nie. Každý človek má svoj myšlienkový svet. Ak zavrieme oči, vieme si predstaviť zelený strom, hrejivé slnko alebo šťastné deti. Ale niekedy myslíme aj na synovu nervóznu pani učiteľku, bolestivú chorobu starého otca, vyschnutú čerešňu v záhrade či pokazené auto.

Bežný človek si myslí, že je úplne jedno, o čom hovorí alebo na čo utkvelo myslí. Viac sa ani mýliť nemôže. Jedno to veru vôbec nie je! Nikdy nepodceňujte silu svojich slov, silu svojej myšlienky!

Keď sa dobre poobzeráte okolo seba, zistíte, že okolo nás nie je nič, čo kedysi nebolo len niekoho myšlienkou. Pero, ktoré držíte v ruke či dom, v ktorom bývate, niekto „vymyslel“, potom nakreslil (naprojektoval) a aj ho postavil. Alebo aj váš kolega, ktorého prijali k vám do práce, bol prijatý na základe niekoho úvahy. A vaša manželka či manžel býva a žije spolu s vami na základe vášho spoločného rozhodnutia.

Myšlienka je istý druh energie. Nami vytvorenej energie. A táto energia má zaujímavé vlastnosti. Naberá na sile, ak sa spája s inými, podobnými myšlienkami. Veľa myšlienok podobného druhu vytvorí obrovskú silu, ktorá sa prejaví aj vo fyzikálnom vesmíre a stane sa skutočnosťou v tom svete, ktorý nás obklopuje. A vtedy sa môžu udiať aj zdanlivo nemožné, ba až fantastické veci.

Foto: Pavol Kulkovský

Foto: Pavol Kulkovský

Ak sa nám teda plní to, na čo myslíme a čím sa vytrvalo zaoberáme, prečo sa nám potom dejú aj nepríjemné veci? Veď nikto rozumný nechce, aby sa mu diali zlé situácie v živote, aby mu ukradli auto alebo aby dostal nádchu. Čo máme robiť, aby sa nám diali hlavne tie príjemné, požadované veci?

Ako príklad vám uvediem obrovskú zmenu. Pamätáte sa na november 1989? Vo vtedajšom Československu sa zmenilo spoločenské zriadenie doslova zo dňa na deň. Bez jediného výstrelu padol režim, ktorý mal k dispozícii tanky, ľudové milície aj políciu. Stal sa doslova zázrak. Prečo k tomu došlo?

Stalo sa to preto, lebo milióny súhlasili s tým, že to, čo tu bolo nesprávne, bez nenávisti môže odísť preč do minulosti. Súhlasili s tým, že odteraz sa ide žiť po novom. Nikto už nebojoval so zlom. Ľudia sa doslova otočili chrbtom ku zlu. História dodnes ešte nedocenila význam toho, čo sa vtedy udialo. Zvyčajne sa totiž ľudia vedia bez problémov zhodnúť iba na nesprávnej veci. A tu sa odrazu obrovský počet ľudí zhodol na dobrej veci. To bolo výnimočné, ale bohužiaľ aj veľmi zriedkavé v dejinách ľudstva.

Filozofia nenásilia, heslá „nie sme ako oni“, „láska a pravda zvíťazia nad lžou a nenávisťou“, zimomriavky vyvolávajúca jednota usmievavých (!) davov na námestí a kvety rozdávané policajtom s obuškami totálne vyhrali nad násilím, ktoré bezmocne zložilo ruky, lebo nemalo s kým bojovať. Kto do teba kameňom, ty doňho chlebom. Jediná šanca, ako trvalo zdolať násilie, je mať rád svojho „nepriateľa“. Samozrejme, treba robiť správne opatrenia, ale na nápravu nemusím nenávidieť toho, čo spôsobil problém. Porozumenie je oveľa účinnejšia nápravná metóda ako zlo a nenávisť.

Zabudnite na zlo

Máte radi rozprávky? Ja veľmi. Dá sa z nich veľa dobrého naučiť. Videl som jeden nádherný film, príbeh o kráľovi Artušovi a kúzelníkovi Merlinovi. Ľudia v ich krajine bojovali so zlou čarodejnicou, ktorá mala neprekonateľnú moc. Viete, ako ju porazili? Otočili sa jej všetci chrbtom. Prestali jej dávať silu. Proste na ňu vedome „zabudli“, prestala pre nich existovať. A vtedy stratila všetku svoju moc.

To, čomu dám pozornosť, to existuje. To, čo chválim, to existuje. To, čo hľadám, to existuje. To, s čím bojujem, to existuje. To, čoho sa bojím, to existuje. To, čo chcem odstrániť, to existuje. To, na čo myslím, to existuje. To, o čom hovorím, to existuje. Každou svojou myšlienkou podporujeme to alebo ono.

Niektorí ľudia vedia úplne presne povedať, čo nechcú, ale nevedia vám zadefinovať, čo chcú. A preto sa im „dejú“ skôr nepríjemné veci. Ak nás bolí koleno, presne vieme, že nás bolí pravé koleno. Ale ak chceme byť zdravý, povieme iba veľmi všeobecne, že chceme byť zdraví. Ale viete, čo to znamená presne?

Vytvorte si presné predstavy toho, aké to je, ak nemáte problémy a všetko je v dobrom stave. Čo je to ideálny skladník, ako vyzerá dobrý kolega, čo je zdravý človek. Napíšte si to aj na jednu stranu A4. A potom na to nikdy nezabudnite, stále si to pripomínajte a snažte sa takým aj stať.
Je to také jednoduché. Radšej si povedzte, čo chcete mať alebo aký chcete byť. Neustále myslite na to, hovorte o tom a hlavne stále pre to niečo robte. Neriešte neustále to, čo nechcete alebo to, čo sa vám nepáči. Venujte sa tomu, čo chcete, aby existovalo a pokračovalo. Vydržte a stane sa to vašou skutočnosťou. To nie „oni“, nejakí neznámi ľudia vytvárajú náš svet. Vždy sme to my osobne. A ak je nás dosť, dokážeme spolu aj veľké a dobré veci.

Autor: Ladislav Pavlík, Škola manažmentu L. Rona Hubbarda, www.SkolaManazmentu.sk
Foto: Pavol Kulkovský, www.facebook.com/kulkovskyphotography

 

Komentáre

Rubrika: Strategický manažment