Nekalá súťaž

16. február 2017 | Pridal: Viac

Pre pochopenie problematiky nekalej súťaže je vhodné sa na úvod zamyslieť nad vecným významom tohto slovného spojenia. Prídavné meno nekalý predstavuje univerzálne negatívum. Ak o niekom povieme, že má nekalé úmysly, myslíme tým, že zamýšľa niečo nepoctivé, nečestné, zakázané, niečo, čo sa prieči morálke alebo čosi zatajuje. Pod súťažou si okamžite predstavujeme boj o víťazstvo. Za súťaž v našej práci považujeme hospodársku súťaž. Spojením významov predmetných slov sa dostávame k pracovnej definícii nekalej súťaže, za ktorú budeme považovať konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je nepoctivé, nečestné a priečiace sa vžitej morálke.

S prirovnaním k športu nekalosť v hospodárskej súťaži prináša zakázaný doping. Podľa platného práva by túto problematiku lepšie vystihovalo označenie „nekalá hospodárska súťaž“. V rovine právnej: „Nekalou súťažou je konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Nekalá súťaž sa zakazuje.“

Skúsme si túto, na prvý pohľad pomerne všeobecnú definíciu, rozmeniť na drobné. A až vtedy zistíme, že nemusí byť až taká všeobecná, ako sa zdá. Vymedzenie nekalej súťaže je postavené na troch predpokladoch: 1. ide o konanie v hospodárskej súťaži, 2. toto konanie je v rozpore s dobrými mravmi súťaže, 3. toto konanie je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom.

Nekalou súťažou môže byť len konanie v hospodárskej súťaži (kritérium č. 1), teda v prostredí, kde podnikatelia poskytujú svoj tovar alebo služby, a kde sa obrazne povedané „bijú o zákazníka”. Hospodárska súťaž je skutočne súťažou a teda snahou určitým spôsobom predbehnúť svoju konkurenciu. Nie je podstatné, či vystupujeme voči inému podnikateľovi alebo voči zákazníkovi, rovnako ako nie je podstatné, či sa pohybujeme v okruhu nášho predmetu podnikania alebo nie.

O nekalosúťažnom konaní môžeme hovoriť, len ak je v rozpore s dobrými mravmi súťaže (kritérium č. 2). Treba však dôsledne rozlišovať medzi všeobecnými dobrými mravmi a dobrými mravmi súťaže. Hospodárska súťaž je oveľa flexibilnejšia a pripúšťa sa v nej oveľa viac, ako by pripúšťali dobré mravy. Preto aj dobré mravy súťaže majú hranice oveľa ďalej, ako sú hranice bežných dobrých mravov.

Posledným kritériom, aby išlo o nekalú súťaž, je spôsobilosť takého konania privodiť ujmu inému podnikateľovi alebo zákazníkovi (kritérium č. 3). Nie je preto podstatné, či nám reálne vznikla nejaká škoda, ale stačí, ak nám hrozí, že by nám škoda mohla vzniknúť.

Foto: Peter Praženka

Foto: Peter Praženka

Z praktických skúseností a najčastejších prípadov nekalej súťaže sa vytvorili špeciálne druhy nekalej súťaže, ktoré upravuje priamo zákon. Konkrétne ide o nasledujúce prípady:
1. Klamlivá reklama: ide o prípad, keď iný podnikateľ o vás šíri nepravdivé informácie, čím odrádza vašich zákazníkov, prípadne šíri nepravdivé informácie o svojich výrobkoch, čím sa snaží získať nových zákazníkov.
2. Klamlivé označenie tovaru a služieb: Podnikateľ vedome označuje svoje výrobky tak, aby si zákazníci mysleli, že tovar pochádza z určitej oblasti alebo určitej krajiny, aj keď to tak nie je.
3. Vyvolanie nebezpečenstva zámeny: Podnikateľ používa označenie alebo obchodné meno používané konkurenciou alebo napodobňuje výrobky konkurenta, aby dosiahol, že zákazníci si ich tovar pomýlia a nebudú kupovať len tovar konkurenta.
4. Parazitovanie na povesti: Podnikateľ sa snaží využiť povesť, ktorú svojou činnosťou získal iný známy podnikateľ, aby prilákal svojich zákazníkov, napr. vo svojich reklamách uvádza, že ho odporúča aj známy podnikateľ.
5. Podplácanie: Podplácanie člena štatutárneho orgánu (konateľ v spoločnosti s ručeným obmedzeným, člen predstavenstva v akciovej spoločnosti) alebo zamestnanca svojho konkurenta, aby si zaistil určitú výhodu na úkor svojho konkurenta. Druhým prípadom je, ak člen štatutárneho orgánu alebo zamestnanec žiada alebo prijme za rovnakým účelom úplatok.
6. Rozširovanie nepravdivých informácií o pomeroch alebo výkonoch konkurenta.
7. Porušovanie obchodného tajomstva: Neoprávnené poskytnutie obchodného tajomstva iného podnikateľa tretej osobe, ktorá ho využije vo svoj prospech alebo zneužitie obchodného tajomstva iného podnikateľa pre svoj vlastný prospech.
8. Výroba produktov, ich uvádzanie na trh a poskytovanie služieb, ktoré ohrozujú zdravie alebo životné prostredie.

Pokiaľ je konanie iného podnikateľa (súťažiteľa) nekalou súťažou a nám čo i len hrozí ujma, prípadne už naše práva boli porušené, zákon nám ponúka hneď niekoľko nárokov, ktoré môžeme uplatniť:
1. domáhať sa po rušiteľovi (škodcovi), aby sa svojho konania zdržal a prípadne aj odstránil stav, ktorý jeho konaním vznikol,
2. požadovať primerané zadosťučinenie (napr. verejné ospravedlnenie v médiách či primeraná finančná náhrada),
3. požadovať náhradu škody, ak nám konaním rušiteľa nejaká vznikla,
4. požadovať bezdôvodné obohatenie, ak sa rušiteľ v dôsledku nekalej súťaže obohatil,
5. požadovať, aby škodca na vlastné náklady uverejnil rozsudok súdu v tlači, televízii či na internete.

„Dobré mravy“ sú pojmom, s ktorým sa v právnom poriadku SR spájajú právne účinky podľa viacerých prameňov práva. Dobré mravy sú predmetom úpravy Občianskeho zákonníka (§ 3; § 39) alebo Obchodného zákonníka. Dobré mravy sú aj predmetom úpravy § 6 ods. 3 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, podľa ktorého „Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely Obchodného zákonníka rozumie konanie, ktoré:
a) je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby,
b) môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody“.

Pre nekalú súťaž sa ustanovuje osobitná kategória – „dobré mravy súťaže“. Aký je vzájomný vzťah jednotlivých prameňov práva ustanovujúcich právnu relevanciu „dobrých mravov“ s „dobrými mravmi súťaže“?

Možno sa stretnúť s názorom, podľa ktorého „Pojem dobré mravy súťaže” treba chápať v zmysle zásad čestného súťažného styku, ktoré ovládajú v trhovom hospodárstve právnu úpravu výrobkov, ako je zakotvená v právnom poriadku. Ide o objektívny pojem, teda stačí, že konanie je objektívne v rozpore s dobrými mravmi súťaže, pričom na subjektívnej stránke nezáleží. Pojem dobré mravy súťaže treba dôsledne odlišovať od pojmu dobré mravy vôbec. Rozpor s dobrými mravmi súťaže nemožno vidieť v každom porušení zásad čestného hospodárskeho styku, ale len v porušení takým konaním, ktoré je objektívne spôsobilé skresliť spoločenskú funkciu hospodárskej súťaže, a tým zoslabiť alebo celkom vylúčiť pozitívne účinky hospodárskej súťaže, prípadne ich zmeniť na negatívne. Otázka, či je súťažné konanie v konkrétnom prípade v rozpore s dobrými mravmi súťaže alebo nie, je otázkou právnou, pričom jej posúdenie spravidla závisí od konkrétnych skutkových okolností posudzovaného prípadu. Možno ste sa aj vy stretli pri svojom podnikaní s nekalosúťažnými praktikami, ale neboli ste si istý, či ide o nekalú súťaž. Pre posúdenie takýchto skutočností sa vždy radšej obráťte na advokáta, ktorý vám odborne poradí.

Autor: Michaela Bezáková, Lion Law Partners, s.r.o., www.lionpartners
Foto: Peter Praženka, www.izzino.sk

Komentáre

Rubrika: Financie a právo