Smernice nad zlato

Pravdepodobne neexistuje nijaký šéf, ktorý by rád strácal čas vypisovaním papierov. Existuje však jedna oblasť firemnej „byrokracie“, kde je vaša účasť nutná: písanie smerníc a pracovných postupov. Poviete si: „Načo by nám boli smernice? Veď nie sme obrovská, nadnárodná korporácia, ktorá musí mať všetko podľa pravítka.“ Je to síce možno pravda, ale prezradím vám tajomstvo: ak smernice nebudete mať, nikdy ňou nebudete.

Neplatí to, že smerníc musíte mať celé knihy. Faktom však je, že bez spísaných pracovných postupov a písomne vydávaných príkazov nebudete rásť.

Pamätáte si ešte na svoje prvé zamestnanie? Ako mladý, začínajúci človek bez dlhoročnej praxe ste nastúpili na svoj post, hrdý na svoju novú prácu a ochotný dokázať vášmu šéfovi, že si vybral správne. Boli ste pridelený staršiemu pracovníkovi, aby vás do vašej práce zaučil. Ten vám ukázal, ako to u vás chodí, čo je potrebné urobiť a dokedy, komu to odozdať, kto to bude kontrolovať, na koho sa obrátiť, ak by niečo nešlo, s kým komunikovať a o čom, čomu sa vyhýbať a o čo sa snažiť, a tak ďalej. Vy ako schopný pracovník ste si vyhrnuli rukávy a dali sa do práce. Darilo sa vám dobre a aj keď ste možno urobili pár chybičiek, vždy ste sa mali na koho obrátiť a mohli ste na svoju prácu byť právom hrdý.

No mohlo to byť aj inak. Starší kolega bol neochotný, veľmi sa s vami nebavil, na vaše otázky odpovedal len mávnutím ruky a príkazy vydával veľmi neurčito. Hoci ste sa vďaka svojej inteligencii dovtípili, čo sa pravdepodobne od vás vyžaduje, podarilo sa vám párkrát šliapnuť vedľa nie kvôli zlému úmyslu, ale jednoducho preto, že vám nikto nepovedal, čo presne sa musí či nesmie robiť. Samozrejme, presný pracovný postup ste na papieri nemali, lebo „najlepšie sa učí vlastnou praxou“. Hoci ste sa snažili ako sa dalo, nemali ste zo svojej práce dobrý pocit už len kvôli tomu, že ste si neboli istí, či vám zajtra nebudú vyčítať niečo, o čom ste sa nemali ako dozvedieť. Keď sa vaše predtuchy naplnili, znechutený ste po pár mesiach dali výpoveď a rozhodli sa založiť si vlastnú firmu, „kde bude normálny systém!“.

Schopní a inteligentní pracovníci VYŽADUJÚ jasný, spísaný systém a presné smernice.

Len tí, ktorí nie sú schopní alebo zvyknutí pracovať systematicky a dokonale, budú na smernice sústavne nadávať a brániť sa im. Otázkou je, či takých ľudí chcete? Dokážu totiž prekrútiť alebo ignorovať každý váš príkaz, riskujete to, že si všetko „vyložia po svojom“ a ak ich sústavne nekontrolujete, ani neviete, či robia všetko tak, ako majú, lebo nemáte nijakú predlohu, s ktorou by ste ich prácu mohli porovnať. Riadiť firmu bez smerníc je ako rútiť sa do hmly len s obyčajnými svetlami – síce vpredu niečo vidíte, ale nikdy neviete, kedy vám do cesty môže vyskočiť strom.

Dobrí pracovníci sa bez smerníc cítia vykorenení. Inštinktívne vyžadujú niečo, čo by im ukazovalo cestu. Nie je pravdou, že smernice zabíjajú iniciatívu – práve naopak. Pokiaľ ľudia vedia, ako, kedy, s kým, kde, prečo a načo maju svoju prácu robiť, budú sa omnoho viac snažiť, aby ju robili lepšie.

Dobrí pracovníci sú hrdí na to, ak pracujú podľa pravidiel, lebo vedia, že to prináša úspech. Vašou úlohou šéfa je zabezpečiť, aby tieto pravidlá boli skutočne dokonalé a k úspechu naozaj viedli. O tom, ako to dosiahnuť, si povieme v ďalšej časti.

 

 

 

 

 

 

Komentáre

Rubrika: Strategický manažment