Vriace roztrasené ostrovy

Na kopcovitých pastvinách pokrytých hustým zeleným kobercom veselo šantia jahniatka. Na ostrovoch okrem štyridsiatich miliónov oviec žije aj 4,2 miliónov ľudí. Sivé oblaky sa predierajú pomedzi ostré štíty v bielych čiapkach. Ich dokonalý odraz sa zrkadlí na tyrkysovom jazere obkolesenom farebnými kvetmi. Na veterných plážach šumí more a jemný piesok šteklí bosé nohy. Je jedno, kde sa práve na ostrovoch nachádzate: nikdy nie ste od pobrežia ďalej ako sto kilometrov. Vnútrozemie ponúka bublajúce bahno, bublinkové kúpele a elegantné sopky, ktoré ochotne pózujú fotografom. Ku každému zaujímavému miestu patrí aj Maurská legenda. Nový Zéland je atraktívny práve vďaka vysokej geotermálnej, tektonickej a seizmickej aktivite.

Maurská bájka hovorí o tom, ako Maui vytiahol severný ostrov z oceánu na háčiku, ktorým bola čeľusť jeho predka namočená v krvi z nosa. Nový Zéland doslova vyrástol z mora pred miliónmi rokov, keď bol súčasťou zemskej masy južnej hemisféry zvanej Gondwana. Ostrovy sa dnes nachádzajú na hranici medzi indicko-austrálskou a pacifickou tektonickou platňou. Uvoľňuje sa tu obrovská prírodná energia, ktorá má za následok sopečnú činnosť, zemetrasenia a vytváranie pohorí. Vďaka tejto neustálej aktivite sú ostrovy nazývané „The Shaky Isles“ alebo roztrasené ostrovy. Výsledkom je jedna z najrozmanitejších a najkrajších krajín sveta. Je tu najvyššia koncentrácia mladých ryolitických sopiek na svete a spolu s Indonéziou vedie Nový Zéland v množstve sopečných kráterov. Okolie jazera Taupo a Rotorui je jednou z najaktívnejších sopečných oblastí na svete. Dôkazy o vriacej minulosti sú viditeľné aj v Národnom parku Tongarino. Magma vytvorila tečúce fontány a rieky obmývajúce čierne balvany. Sopečnú sutinu hnedo červenej farby spestruje dymiace tyrkysové jazero páchnuce sírou. Mnohotvárny sopečný terén s výhľadmi na okolité sopky Ruapehu a Ngauruhoe stvárnil pustú krajinu Mordor vo veľkolepej trilógii novozélandského režiséra Petra Jacksona Pán prsteňov.

Na Novom Zélande nevrie len minulosť, ale aj súčasnosť, a to hlavne na severnom ostrove. Dnes sa v geotermálnom parku Waiotapu kocháme jazierkami s oranžovým dnom a perlivou vodou, z ktorej sa kúdole pary valia k modrej oblohe. Tento úkaz nazvali bazén so šampanským. Obďaleč buble husté blato a z gejzíru Knox strieka voda do výšky až dvadsať metrov v pravidelných intervaloch, bohužiaľ len raz denne. Geotermálna aktivita, ktorá je lákadlom pre turistov, sa využíva aj na výrobu elektrickej energie. Hydrotermálne polia sa podieľajú na tvorbe 13% celkovej spotreby elektriny.

Vriace oblasti sú dôležité aj pre pôvodných obyvateľov, Maurov. Osadlosti boli v minulosti vystavané práve pri horúcich poliach a gejzíroch. Dodnes používajú horúcu vodu na varenie, umývanie, kúrenie či liečenie. Geotermálne minerály využívajú ako farbivo a konzervačnú látku.

Na južnom ostrove sú vriace otvory vystriedané geologickými útvarmi. Punakaiki je známe vápencovými formáciami Pancake Rocks, alebo palacinkové skaly. Formovať sa začali asi pred tridsiatimi miliónmi rokov. Pozostatky mŕtvych morských živočíchov bohaté na vápnik sa usadzovali na dno mora a následne boli prekryté vrstvou mäkkého blata a hliny. Počas zemetrasenia došlo k vyvýšeniu morského dna nad vodnú hladinu. Vplyvom mora, vetra a dažďa sa postupom času vytvorili tieto nezvyčajné kamenné útvary ako ich vidíme dnes. Skutočne vyzerajú ako na seba naukladané tisícky tenučkých palaciniek. Časom do nich voda vyryla tunely a diery, cez ktoré vystrekujú morské vlny počas prílivu.

Aj jeho veličenstvo Mt. Cook, najvyšší vrchol Nového Zélandu týčiaci sa vo výške 3754 metrov, bol vytlačený zo zemskej podlahy vďaka tektonickej aktivite medzi pacifickou a indicko-austrálskou platňou. Rastie aj naďalej, keďže dosky medzi sebou stále pracujú a dvíhajú ho v priemere o sedem milimetrov ročne. Nocovať budeme rovno pod ním, v kempe neďaleko centra sira Edmunda Hillariho. Tento dnes už nebohý novozélandský dobrodruh bol prvým horolezcom, ktorý vystúpil na najvyššiu horu sveta Mt. Everest v roku 1953. Práve tu, v národnom parku Mt. Cook, trénoval na svoj historický výstup. Ráno sa lúčime s velikánom Cookom a vydávame sa naprieč krajinou k východnému pobrežiu. Cieľom sú Moeraki Boulders, zaujímavé skalnaté útvary na pláži v oblasti Otago. Máme pred sebou šumiace vlny, prázdny horizont a z mora vytŕčajúce oblé skaly. Akoby to boli tvory z inej planéty. Tieto bizarné guľovité balvany vznikli asi pred šesťdesiatimi miliónmi rokov na dne mora. Erózia pobrežia sa zaslúžila o to, že sú tieto stvrdliny čierneho ílovca roztrúsené pozdĺž pláže Koekohe a miestu dodávajú zemitý výzor.

Ďalším vedľajším produktom pohybu tektonických platní sú zemetrasenia. Oficiálne zdroje uvádzajú, že každý deň sa ostrovy zatrasú aspoň raz, ročne až 20 000 krát, no tých citeľných otrasov je „len“ 200. Mesto Christchurch zasiahlo v roku 2011 zemetrasenie so silou 7,1 Richterovej stupnice. Predpokladá sa, že toto zemetrasenie zapríčinil posun platní o päť metrov. Katastrofa sa zopakovala aj vo februári minulého roka, keď zemetrasenie s magnitúdou 6,3 pochovalo v zrúcaninách 181 ľudských životov. Podmienky pre stavanie domov sa pritvrdzujú a poistky na nehnuteľnosti sa zvyšujú. Ľudia sa obávajú ďalších otrasov, ale držia spolu a navzájom si pomáhajú.

A akí vlastne Novozélanďania sú? Prevažná väčšina obyvateľstva ostrovov je európskeho pôvodu. Najväčšou menšinou sú pôvodní obyvatelia Maurovia. Majú významné postavenie a rešpekt, o čom svedčí aj fakt, že okrem angličtiny je úradným jazykom aj maurčina. Duševné uspokojenie dosahujú najradšej vo voľnej prírode. Žijú pre rodinu, šport a krajinu. Je nedeľa ráno a po cyklistickom chodníku ide mamička na kolieskových korčuliach, otecko beží popri nej a dcérka sa vezie na bicykli. Novozélanďania trávia voľný čas v kruhu blízkych a priateľov na horách či pri vode. V hlavnom meste extrémnych športov Queenstowne všetka mládež „fičí“ na endorfínoch a adrenalíne. Skáče sa tu s padákom, lezie po balvanoch a na jazere sa predvádzajú vodní lyžiari.

Je jasná noc a my sa so zaklonenými hlavami pozeráme na veľký voz hore nohami. Obloha je na Novom Zélande doslova postavená na hlavu v porovnaní s pohľadom, na ktorý sme zvyknutý zo Slovenska, čo je dané jeho geografickou polohou. Dokonca aj prúd vody tečie do umývadla naopak ako u nás na severnej pologuli. Ďalej od domova by sme na Zemi už ani byť nemohli.

Autor: Katarína Hoglová
Foto: archív autora

Komentáre

Rubrika: Relax