Neskrotný Island

Island je krajina kontrastov, horúcej lávy a ľadovcových kopcov, polnočného letného slnka a nekonečných zimných nocí, vystrekujúcich gejzírov a búrlivých vodopádov. Podľa geológov vznikol Island len nedávno a je ešte stále v jasličkách v porovnaní s vekom Európskej pevniny.

Vznik Islandu možno datovať do obdobia pred 25 miliónmi rokov, kedy začala krajina vystupovať zo Stredoatlantického chrbta na morskom dne za pomoci sopečných erupcií. Tie i naďalej pokračujú a aj dnes je Island jedno z najaktívnejších vulkanických miest na zemi. Odhaduje sa, že až jedna tretina všetkej lávy vychrlenej na zemský povrch v histórii ľudstva je práve tu, na Islande.

To prvé, s čím sa v tejto severskej krajine stretnete, je štipľavý vietor a skôr či neskôr aj dotieravý dážď. Kvapky padajú zo všetkých strán, ako vertikálne a laterálne, tak aj horizontálne. Dáždnik vás pred islandským lejakom neochráni. Pokiaľ nemáte radi vietor, chlad a dážď, Island zo svojho cestovného zoznamu radšej vyškrtnite. Ak sa však nenecháte odradiť surovými živlami, krajina vás odmení dramatickou scenériou, mohutnými vodopádmi a krásnou divočinou, ktorá sem tam doslova vybuchuje. Vyzbrojený teplým a nepremokavým oblečením začíname výpravu po neskrotnom Islande. V pláne je okružná jazda z hlavného mesta Reykjaviku cez vnútrozemie, okolo východného a južného pobrežia. Takzvaný „zlatý okruh” má zhruba 300 km. Výlet zakončíme turistikou v dúhových horách.

Skrotené živly

Islanďania sa naučili žiť s aktívnym podzemím, v tieni prírodných katastrof, sopečných erupcií s lávou zalievajúcou obydlia a jedovatými plynmi, čo zabijú dobytok a úrodu. Určite si spomeniete na poslednú katastrofu z Islandu v máji roku 2010, keď sopka Eyjafjallajökull chrliaca popol spôsobila okrem vážnych škôd aj týždne chaosu v leteckej doprave v celej Európe. Islanďania sa naučili využívať prírodnú silu a jej deštruktívny efekt otočili vo svoj prospech, najmä na získavanie energie a tepla. Domy sú vykurované horúcou vodou vyvierajúcou spod zemskej kôry. Táto termálna voda „zadarmo“ sa taktiež využíva na vykurovanie skleníkov, kde sa pestuje ovocie a zelenina. Nachádza sa tu aj niekoľko geotermálnych elektrární. Tie teplo z magmatických komôr premenia na elektrickú energiu. Ceny energií sú tu teda v porovnaní so zvyškom Európy veľmi nízke a až polovica ceny elektriny ide na výstavbu elektrického vedenia, keďže je každoročne ničené zemetraseniami, erupciami a povodňami.

Škriatkovia na mesiaci

Postupne sa dostávame do vnútrozemia, kde krajina nie je skoro vôbec osídlená a vyzerá to tu ako na mŕtvej planéte. Niektoré oblasti sú také drsné a hrboľaté, že si ich americkí astronauti vybrali na nácvik pristávania na mesiaci. Lávové útvary pripomínajú rôzne figúrky či skamenené postavy. Hovorí sa, že až 80 % Islanďanov verí v existenciu škriatkov. Dokonca aj v dnešnej dobe býva smer plánovaných ciest odklonený a výstavba domov prispôsobená tak, aby kamene, kde údajne žijú škriatkovia boli obídené a nevyrušované. Na trolov už dnes veria len deti. V rozprávkach a ságach sa hovorí, že zvláštne lávové tvary stelesňujú trolov, ktorí sa po osvetlení slnkom premenili na kameň. Ani na duchov sa už neverí tak, ako niekedy. Vraj je to kvôli tomu, že počas dlhých zimných nocí obrali ľudí o strach elektrina a umelé osvetlenie.

Vodotrysky a vodopády

Všetky tryskajúce pramene – gejzíry na svete vďačia za svoj názov práve tunajšiemu Veľkému Gejzíru, na ktorý sa ideme pozrieť. Aj keď tento horúci „vodotrysk“ v posledných rokoch zlenivel, stále je tu našťastie susedný Strokkur. Ten vybuchuje každú chvíľu do výšky až 30 metrov. Ďalší prírodný unikát na našej ceste zase padá do hĺbky. Vodopád Gullfoss sa valí do rokliny hlbokej až 32 metrov. Cesty prechádzajúce vnútrozemím majú vo väčšine len štrkovitý povrch a cez rieky nevedú mosty, ale brody. Kvôli častej seizmickej aktivite je výstavba mostov zbytočná. Rieky teda musíme brodiť. Pre skúseného Islanďana bežný riečny prechod sa stal pre naše štvorpohonné terénne vozidlo väzením. Našťastie je neďaleko záchranárska stanica a po hodine čakania borci naše auto za pomoci navijaku bez problémov vytiahli. Kreditné karty sa už triasli v peňaženkách, keď páni „spasitelia“ oznámili, že ich platí štát a záchranná akcia nás nič nebude stáť.

Krásna príroda nás sprevádza aj južnou stranou ostrova. Prechádzame okolo najväčšieho ľadovca v Európe Vatnajökull. Je až kilometer hrubý a zaberá plochu 8300 km2. Jeho jazyk ústí do jazera Jökulsárlón spojeného s morom. Tyrkysové ľadové kryhy odlamujúce sa z ľadovca plávajú na jazere a s pozadím zasnežených horských vrcholov vytvárajú typickú islandskú pohľadnicovku.

Island je ako stvorený pre milovníkov turistiky. Pokušeniu krásnej divočiny neodoláme ani my a vydáme sa na jednu z najkrajších túr sveta, štvordňový Laugavegur. Turistický chodník prechádza horským pásmom pripomínajúcim krtincovité kopčeky. Sú sfarbené v odtieňoch oranžovej i hnedej a ich steny zdobia trsy jasno zeleného machu. Pach síry nás sprevádza pri prechode cez šedé lávové polia. Kvapky dažďa na mojej tvári odfukuje silný severák. Kvôli búrkovému počasiu sa z riečnych prechodov stali vražedné pasce. Ak sa chceme z divočiny dostať, musíme ich prejsť. Nie je december, no ani apríl, ako by sa meteorologicky zdalo. Sme tu v auguste, kedy Islandské počasie býva najlepšie. Kvôli vysokej vode v riekach je vydaný zákaz prechodov a tak sme uviazli v horskej chate. Nakoniec nám opäť pomohla horská služba, keď nás previezla cez najnebezpečnejšiu rieku, a tak sme adrenalínovú túru predsa len dokončili.

Počas výletu na mori nás kapitán upozorňuje, aby sme mali oči na stopkách, keďže sa už stalo, že na ľadovej kryhe doplával do miestnych vôd aj ľadový medveď z Grónska. Huňatý dobrodruh však skončil ako vypchatá trofej miestnych lovcov. Okrem veľrýb vidíme aj rozkošné vtáčiky alky bielobradé. Vo vikingskej reštaurácii okoštujem údené prsia tohto milého vtáčika s čučoriedkovou omáčkou. No na najznámejšiu islandskú špecialitu Hákarl si netrúfam. Žraločie mäso sa zahrabe do zeme na niekoľko mesiacov a následne sa zhnité zvyšky splachujú v hojnom množstve islandským destilátom svarti dauði – čierna smrť. Tak na to treba extra silný islandský žalúdok. Na bežnú návštevu však okrem odhodlania rozhodne nie, a preto vám Island z celého srdca odporúčam.

Autor: Katarína Hoglová, www.hoglova.dphoto.com
Foto: archív autora

Komentáre

Rubrika: Relax