Ako nezostať sám na Vianoce: čo je to láska, ako ju nezničiť a ako ju obnoviť

Láska. Čo to je? Ak ľudia cítia, že ich naozaj máte radi, tak vám budú dôverovať. Cítia, že ste im nablízku aj v ťažkej chvíli a že im vždy ochotne pomôžete. Sú radi vo vašej prítomnosti. Veď aj malé deti sa s radosťou rozbehnú k rodičom, ak cítia ich lásku. Keď ich zbadajú, tak sa ich očká rozžiaria ako pri pohľade na vianočný stromček. Veria im a majú ich radi.

Čistá láska je niečo, čo je jednoducho dávané a nič za to nie je očakávané.

Láska nie je vypočítavosť. „Budem ťa mať rád iba vtedy, ak ty začneš mať rada mňa!“, hovorí zmätený muž svoj žene. Toto určite nie je láska! Ten, kto vás má rád, za to nič nechce. Pravá láska je nezištná.

Láska je ako hrejivý lúč ranného slnka. Ak vám zasvieti do tváre, tak sa potešíte a aj vy sa na oplátku slniečku usmejete. Slniečko svieti na každého rovnako, nie je ovplyvnené tým, na koho žiari. Ono si proste svieti a rozdáva svetlo a teplo každému. Vždy pritom zostáva tým obrovským, láskavým, nedotknuteľným a neohroziteľným Slnkom, ktoré si plní svoju úlohu vo vesmíre.

Ak naozaj dávate lásku, tak sa vám aj vráti.

Ak máte niekoho naozaj radi, tak ho máte radi bez ohľadu na to, čo ten druhý robí alebo aký je. Ak robí veci správne, tak sa mu s láskou sa za ne poďakujete. Ak ten druhý človek robí veci nesprávne, s láskou požadujete ich nápravu – ale vždy konajte bez zloby. Spomeňte si na vašu starú mamu, ktorá sa vám s radosťou poďakuje za jednotku na vysvedčení, ale rovnako s láskou a bez nevôle vás žiada, aby ste pozametali ten rozbitý pohár či umyli si ruky.

Všimli ste si, že ak niečo oprávnene vytknete tomu druhému s láskou, ten druhý človek to prijme omnoho ľahšie a urobí nápravu? Mať rád toho druhého, nech je akýkoľvek či urobil čokoľvek, to je láska. Ak niekoho máte naozaj radi, nemáte snahu ho neustále meniť, vylepšovať alebo prispôsobovať svojim potrebám. To by bolo iba sebectvo, snaha vlastniť toho druhého. A to nie je láska.

Ak cítite pravú lásku k druhému, tak sa viete vcítiť do jeho pocitov. Vždy však pritom zostávate sami sebou, aby ste mohli správne konať. Človek s láskou žije svoj život a nie život iných. Cítiť s inými a zostať pri tom sám sebou, to je láska. Slovo Láska v sebe obsahuje dualitu. Láska znamená milovať a zároveň byť aj milovaný.

Ako vytvoriť lásku?

Dobrá správa je, že sa rodíme s jednou úžasnou schopnosťou. Každý má schopnosť vytvoriť toľko lásky, že jej má dosť na rozdávanie pre kohokoľvek z nás. Nemusíte ju vyrábať, ani kupovať v obchodoch, ani si ju žobrať od iných. Stačí sa pozrieť do svojho srdca. A tam je lásky toľko, že dokáže obsiahnuť celý vesmír. Každý človek dokáže byť tvorcom lásky.

Stačí si len spomenúť na deti v škôlke, ako sa tešia všetkému, ako majú rady každého a bez okolkov to dávajú najavo. Len sa dívajte, ako žiaria na všetky strany. Stačí, aby deti boli so starými rodičmi iba päť minút a už sa usmievajú. Láska sa šíri veľmi ľahko, ak je to naozaj láska.

Čo zabíja lásku?

Môžu to byť chyby iných voči nám. Alebo naše chyby voči iným. Je jasné, že nie sme všetci dokonalí a niekedy sa nám dejú aj veľmi škaredé veci. Tolerancia a pochopenie iných je vlastnosťou veľkých ľudí. Ale aj keď ste veľmi tolerantný, musíte napriek tomu byť veľmi múdry, mocný a pripravený, aby ste boli schopný zažiť a hlavne bez úhony prežiť všetky „prekvapenia“, ktoré vám život nachystal. Nesmiete dovoliť, aby vám iní vo svojej hlúposti ubližovali.

Ak ste stratili lásku a niekto iný vám ublížil, vždy ste nejakým spôsobom museli dovoliť, aby vám bolo ublížené. Vždy nesiete zodpovednosť za svoju lásku, za svoj život. Oslobodenie od trápenia a obnova lásky spočíva v dokonalom porozumení toho, čo sa vlastne stalo, ako sa to stalo, kde sa to stalo, kedy sa to stalo a prečo sa to stalo. Keby sme všetci vedeli všetko o všetkých, nebolo by žiadneho miesta pre nenávisť. Úryvok z knihy Ladislava Pavlíka: „O mojom živote nebudú rozhodovať iní“.

Autor a foto: Ladislav Pavlík

 

Komentáre

Rubrika: Relax