Nevychovávajte firemných domasedov!

14. októbra 2012 | Pridal: Viac

Situácia popísaná v nasledujúcich riadkoch už zničila nejedného šéfa.

 

Pracovník má problém. Ide za šéfom. Šéf, keďže je dobrý človek a chce svojim ľuďom pomôcť, ho zaňho vyrieši. O týždeň prichádza podriadený znova: „Šéfe, mám problém! Nejde mi počítač, monitor vypadáva.“ Šéf hovorí: „Nebudem ti teraz vysvetľovať, čo s tým. Vieš ty čo, choď domov a ja zavolám chlapcov z IT firmy, ja ich poznám a oni to vyriešia.“

A tak šéf zostáva v robote do polnoci, kým opravujú počítač, ťahá káble a testuje, či všetko funguje. Ostal mu na krku problém, ale keďže ho dokázal vyriešiť (lebo prevzal na seba zodpovednosť), firme sa darí. Takto to ide ďalej a ďalej. Postupne tento podriadený hádže problémy zo svojho územia, o ktoré sa má starať, na svojho šéfa. A čo sa s jeho územím deje? Zmenšuje sa a zmenšuje, lebo sa o všetko stará šéf.

Ten, chudák, už nevie, čo skôr. Keďže aj ostatní pracovníci vidia, že to všetko robí, zavaľujú ho čoraz väčším počtom svojich problémov. O dva mesiace leží po dvoch infarktoch v nemocnici a nevie, ako sa z toho vymotať.

Viete, k čomu v tejto situácii došlo? Jeho pracovníci sa dostali MIMO VÝMENU.

Byť mimo výmenu – čo to znamená? To je stav, keď niekto oveľa viac berie, než dáva. Berie peniaze, výhody a čas, ale naspäť dáva len malý pracovný výsledok.

Prečo je to takto? Funguje to takto preto, lebo keď mal podriadený prvý problém, tak ho nevyriešil (aj keď je to jeho povinnosť), ale hodil ho na krk šéfa.

A presne tu platí staré slovenské – za dobrotu na žobrotu! Presnejšie, za hlúposť na žobrotu, lebo robiť prácu niekoho iného a ešte mu za to aj zaplatiť – to sa nedá nazvať inak.

Aj keď si šéf myslí, že pracovníkovi pomáha, je v skutočnosti voči nemu v dobrej výmene? Tento podriadený, či chcete alebo nie, sa neustále zmenšuje. Je prakticky utláčaný  nedisciplinovanosťou šéfa! Svojou benevolenciou zmenšil chudáka podriadeného na malé bezvýznamné nič.

No dobrý podriadený očakáva, že bude dostávať stále viac a viac úloh zo šéfovho sveta. Nechce mať menšiu a menšiu zodpovednosť. Dobrí ľudia chcú rásť. Všimnite si, ako koná slušný človek. Povedzme, že chce piecť koláč, ale nemá cukor, tak si ide požičať od suseda. A čo urobí potom? Hneď v pondelok cukor kúpi a hneď ho vráti susedovi aj s kúskom koláča. Tak to má byť.

Ale ak niekto zoberie cukor a nevráti nič naspäť, to je konanie zlodeja – kriminálnika. Normálni ľudia nechcú byť nikomu nič dlžní.

Ak máte malé dieťa, všimnite si, ako sa snaží byť v dobrej výmene. Na jednej strane ste vy –  rodič a na druhej ono. Čo všetko od vás dostáva? Lásku, peniaze, šaty, lyžiarske zájazdy, jedlo, podporu, počítač… Všetko, čo treba, však? A to je správne.

Ale pozor! Aj dieťa chce prispieť svojou troškou, aj ono chce byť v dobrej výmene. Je obrovskou zodpovednosťou rodičov, aby mu dovolili prispievať. Iba tak si zachová šťastie a sebaúctu. Pamätáte sa na čas, keď malo vaše dieťa 3-4 roky? Stále vám hovorilo: „Oci, mami, ja chcem tiež vysávať, môžem?“ A vzalo vám z ruky vysávač a snažilo sa povysávať. Deti to robia prirodzene, lebo cítia, že je to správne.

Kde môže rodič urobiť chybu? Nuž, povie: „Nechaj to tak, ja povysávam. A neumývaj riady, lebo všade porozlievaš vodu. Choď sa len hrať a maj šťastné detstvo!“ Vtedy zastavujete ich ochotu prispieť. Ak to spravíte raz, dieťa sa ešte párkrát posnaží, ale postupom času prestane. A začne si myslieť, že je v poriadku neprispievať, lebo vždy, keď to skúsilo, bolo zastavené. Postupne sa zmenšuje a zmenšuje a o chvíľu máte doma malého bezvýznamného trpaslíka. Má možno 15 rokov, 180 cm a 80 kíl, ale v čom je maličký? Nuž, v schopnosti niečo sám zapríčiniť, niečím hodnotným prispieť. Vie iba brať a zabudol, že kedysi chcel aj dávať. Normálne to z neho vymazali, podobne ako úrad dokáže „sociálnou“ podporou zničiť ochotu človeka pracovať.

Po 15 rokoch sa vy ako rodič preberiete a hovoríte mu: „Syn môj, už si veľký, mal by si aspoň vyniesť smeti!“  Ale on sa ani len nepohne a ešte vám povie, že je to vaša robota. Už dávno nič nedáva. Je to jedna z najväčších chýb vo výchove detí, podobne ako aj podriadených – jedná sa v podstate o to isté.

 

Dobrý šéf nedovolí, aby bol niekto v jeho okolí mimo výmenu. To je mimoriadne nebezpečná vec! Dodržiavajte výmeny. Vždy a stále.

 

Dávajte a dávajte veľa. Ale dbajte na to, aby ste veľa dostali aj naspäť.

 

To vy za to nesiete zodpovednosť. Vy ste vo vašej firme „hlavou rodiny“. 

Komentáre

Rubrika: Personalistika