Ako vedieť, čo vám ľudia naozaj hovoria

Každý z nás sa v živote rozpráva s druhými, rovnako ako sa oni rozprávajú s nami a odpovedajú na naše otázky. Ako správne vyhodnotiť, čo nám v skutočnosti vravia a nevnášať do ich slov vlastné postoje a úvahy, ktoré by mohli skresliť ich odpovede?

Každý človek považuje určité informácie za pravdu. Vychádza zo svojich skúseností, svojho poznania. Avšak niekedy ako pravdu preberáme informácie od druhých. Vychádzame z predpokladu, že keď fungovali a osvedčili sa im, môžu byť dobré aj pre nás. Niektoré informácie zasa korigujeme a meníme podľa svojich zistení. Ako pravdu vnímame to, čo nám funguje a čomu veríme.

Ak porovnávame svoju pravdu s tým, ako pravdu vníma naše užšie či širšie okolie, zistíme, že naše názory sa môžu v niektorých veciach zhodovať, ale v niektorých rôzniť. Je to ovplyvnené individuálnym pohľadom na svet. Ak chceme vedieť, čo považuje naše okolie za pravdivú informáciu, potrebujeme s týmto okolím komunikovať, pýtať sa ho, zisťovať. Okolie nám vždy dáva spätnú väzbu. Nie vždy však priamou odpoveďou.

Prečo? Pretože my ľudia chceme byť začlenení vo svojom okolí. Aby sme svoju integritu s okolím nestratili, povieme niekedy to, čo sa od nás čaká a nie to, čo cítime či si naozaj myslíme. Niekedy nechceme byť odlišní, aby to nemalo neblahý účinok na našu obľúbenosť a na názor okolia na nás.

Takto sa síce obmedzíme, lebo sa neprejavujeme my, ale prejavujeme očakávaný „obraz“ o nás. Toto robí väčšina ľudí. Preto ak chceme zistiť, čo si ľudia skutočne myslia a cítia, je dobré pozorovať nielen slová. Iba slovami totiž človek nie vždy prejaví celú svoju „pravdu“. Nemusí mať pritom úmysel klamať. Len si možno nedovolí mať svoj názor či pocit, lebo je zaužívané, že „takto je to správne“.

Skutočná pravda sa prejavuje v skutkoch

Ak si chcete overiť pravdivosť toho, čo hovorím, skúste si predstaviť napríklad situáciu u lekára. Skúšali ste sa liečiť prírodným spôsobom, energiou, homeopatikom, či inou alternatívou bežnej medicíny. Zaznamenali ste dobrý výsledok. Teraz sa máte o tomto výsledku úprimne a nadšene porozprávať so svojím klasickým lekárom pri nejakej prehliadke, ktorá dopadla vďaka vašej alternatívnej snahe výborne. Pokiaľ nemáte to šťastie, že by váš lekár podporoval tieto trendy, budete podľa mňa v tejto téme zdržanlivejší. Prečo? Lebo sa od vás ako od správneho pacienta očakáva, že prijmete lekárovu – odborníkovu pravdu. Väčšina ľudí nie je zvyknutých žiť svojou pravdou, či už je príjemná alebo nie.
Preto ak chceme od ľudí vedieť, čo si skutočne myslia a cítia a ponúknuť im niečo naozaj pre nich zaujímavé, treba vnímať viac ako slová.
Treba sa vedieť vcítiť aj do ich pocitu: či to, čo vravia, aj cítia a prejavujú v živote. Asi by vás darmo slovami presviedčali, že sú šťastní, keby mali v očiach žiaľ a slzy. A naopak, asi by ste neverili plaču o nedostatku peňazí človeku s oblekom od Armaniho sediacemu v Cadillacu.
Nevravím, že je čokoľvek zlé na tom, ak človek cíti radosť, žiaľ, dostatok či núdzu. Hovorím len, že mnoho ľudí nie je zvyknutých prejaviť skutočný pocit a emóciu a často si to ani neuvedomia. A s týmto faktom je dobré počítať, ak chceme skúmať čokoľvek.

Preto, ak chcete robiť skutočne veľký prieskum, určite sa obráťte na dobrých odborníkov, inak budete z výsledku možno rozčarovaní. Nemusí byť vôbec reálny. Hlavne „ankety“ bez zámeru a veľmi presného zamerania otázok, či už písomné, telefonické, alebo mailové. Ale dobrý odborník vie zamerať otázky tak, aby človek necítil žiadny blok a mohol odpovedať pravdivo.

Reakcie nie vždy ukazujú pravdu

Niekedy sú reakcie človeka v rozpore s tým, čo chce povedať. Raz som pozvala moju mamu, nech mi príde do práce pomôcť urobiť jednu vzorovú ponuku. Práve vtedy som mala viac práce a kým ona chystala ponuku, ja som riešila ďalšie veci. Všimla som si, že reaguje podráždene a v podstate bez dôvodu. Keďže som vedela, že mi chcela prísť pomôcť a zvláda to, skúmala som, v čom to je. Spýtala som sa jej, či sa cíti vinná, že mám veľa práce a nevie mi podľa nej viac pomôcť. A skutočne to bolo v tom. Keď som jej vysvetlila, že ja zvládam svoje tempo a že mi skutočne pomohla tým, čo urobila a viac nie je potrebné, začala sa cítiť dobre. Zaujímavé je, že hoci mi chcela pomôcť, jej reakcia podráždenosti bola opačná, lebo si s tým nevedela poradiť, kým si neuvedomila, v čom bol problém.

Takto to môže byť často. V rodine, v práci, s priateľmi aj náhodnými ľuďmi. Reakcie ľudí sa totiž neriadia logikou. Ľudia vám svojou reakciou môžu hovoriť niečo úplne iné než znamená samotná reakcia.

Reakcie nás a nášho okolia na všetky témy a veci sú rozdielne. Čo s tým, Ak ja vidím vec takto a niekto iný ju vidí úplne inak? Mne vždy pomôže, keď si spomeniem, že nemám patent na pravdu a že moja pravda nemusí byť objektívna. Keď som ochotná vidieť pravdu iného človeka, jeho uhol pohľadu, môže ma to obohatiť. Neznamená to, že musím hneď s každým súhlasiť. Stačí len z nadhľadu, bez odsudzovania vidieť širšie súvislosti vecí. A niekedy, keď spoznám dôvod, prečo iný človek vidí tú istú vec inak, je to dobré poznanie.

Keď ľudia cítia, že ich rešpektujete takých, akí sú, prestanú mať strach a dokážu vám úprimne povedať to, čo potrebujete vedieť. Preto vám prajem, aby ste vždy dokázali s rešpektom vidieť a mať radi ľudí takých, akí sú a oni vám späť dávali to isté.

Autor: Monika Ponická, SPIG, s.r.o., www.spig.sk
Foto: Jana Kvaltínová, www.janakvaltinova.blogspot.sk

Komentáre

Rubrika: Personalistika