Ako druhých hodnotiť s láskou a porozumením

Hodnotenie. Už samo toto slovo prikladá tejto činnosti veľkú vážnosť. Hodnotenie je zisťovanie hodnoty a prínosu, ktorý niečo má pre náš život. Hodnotíme takmer denne a zisťujeme, akú hodnotu majú pre nás situácie, ľudia či vzťahy. Ako ich vyhodnocovať správne bez toho, aby sme druhým ublížili?

Ak chceme čokoľvek zhodnotiť, potrebujeme poznať parameter, podľa ktorého si robíme náš názor, podľa ktorého ľudí či situáciu porovnávame. Tento parameter určuje to, prečo to pre nás je či nie je hodnotné a cenné.

Slovo „cenné“ používam preto, lebo cena predpokladá výmenu. Môže ísť o výmenu v peniazoch či iných formách, ktorá splní očakávanie obidvoch strán. Preto ak hodnotíme zamestnanca, potrebujeme poznať jeho produkt, teda hodnotu, ktorú firme prináša výmenou za svoju mzdu. Ak teda hodnotíme fakturanta, hodnotíme počet zaúčtovaných faktúr, lebo práve v tejto forme prebieha naša výmena na úrovni práca-pláca.

Tento fakturant má aj iné schopnosti ako schopnosť fakturovať. Možno skladá básne, vie položiť dlažbu či poorať záhradu. Avšak tieto vlastnosti nie sú predmetom našej výmeny a preto mu za ne nedávame plat. Naopak, manželka tohto fakturanta určite oceňuje práve tieto vlastnosti, jeho všestrannosť, schopnosť zabezpečiť opravy a práce pre rodinu, či romantiku pre pekné chvíle. Je málo pravdepodobné, že si ho za partnera vybrala pre schopnosť zaúčtovať sto faktúr za hodinu!

Ak by tento fakturant hodnotil sám seba, aj on by hodnotil iné parametre. Napríklad, za pozitívne by považoval to, že zdravo je a posilňuje, že sa o seba stará, vzdeláva sa a jeho telo a duša mu to vracajú dobrým zdravím. Ak by toho istého fakturanta mala hodnotiť celá jeho komunita, tiež by si všímala úplne iné veci, napríklad to, že zaviedol nový prehľadný účtovný postup, ktorý pomohol všetkým účtovníkom. A takto by sme mohli pokračovať.

Čo z toho vyplýva? Že v závislosti od úrovne, z ktorej človeka či situáciu hodnotíme, sa mení parameter nášho hodnotenia. Tento parameter určuje to, v čom u nás prebieha výmena.

Vnímajte svoje miesto a emócie

Zdá sa to zložité? Nie je. Fakturanta hodnotíte podľa počtu faktúr. Ak by vám však prišiel z dobrej vôle pokosiť trávnik, ktorý to už dlho potreboval, tiež si zaslúži odmenu, lebo prebehla výmena, ktorá pre vás bola cenná. Možno ho za to neodmeníte v peniazoch, ale môžete mu pomôcť v niečom inom, čo potrebuje.

Hodnotíme v podstate stále. Hodnotíme svoju prácu, svojich blízkych, seba, situácie a veci. Sledujeme, či spĺňajú naše očakávania. Podľa týchto hodnotení smerujeme svoju pozornosť a snahu, aby sa skutkový stav čo najviac priblížil našim očakávaniam.

Keďže nie sme stroje, ale ľudia, máme aj svoje emócie. Tie môžu naše hodnotenia ovplyvniť, hlavne v oblastiach, v ktorých si nevedieme štatistiky. Všetky vzťahy (pracovné, rodinné, spoločenské či iné) hodnotíme hlavne emocionálne. Dovolím si tvrdiť, že absolútna väčšina z nás si nevedie štatistiku toho, koľkokrát manželka navarila dobre, koľko a akých známok doniesli deti, prípadne či sme sa s kamarátom stretli a venovali sa záujmom trikrát do týždňa, alebo raz do mesiaca. Všetky tieto veci však hodnotíme tiež a aj ony určujú našu spokojnosť so sebou a so svetom.

Je dobré vnímať svoje miesto a svoju úlohu v hodnotení. A veľmi dôležité je aj to, z akej emócie hodnotíme. Ak sme spokojní s večerou, so známkami detí či zamestnancom, je potrebné im to povedať a oceniť ich. Ak pri pohľade do žiackych knižiek či na poriadok v izbe máme k spokojnosti ďaleko, treba vypátrať, čo sa deje. Aký podiel máme my na tom, čo sa odohráva?

Ak totiž dokážeme len nakričať v štýle „Čo to je!“ a „Ja v tvojom veku!“, „Nič si nevážite!“ alebo „Čo by som ja dal za také možnosti!“, tak vtedy nehodnotíme tých, na ktorých kričíme, ale seba. Vyjadrujeme svoju minulosť, možno aj svoj pocit viny, že nemáme čas dať im podnet, pomocou ktorého by pochopili naše výhrady. Prípadne vyjadrujeme náš pocit krivdy, že si necenia, čo im dávame a čo sa pre nich natrápime. U zamestnancov to platí rovnako.

Ale ak zmeníte tento vzorec, možno zistíte, že vaši ľudia riešia niečo, v čom im môžete pomôcť a možno tú pomoc dokonca očakávajú. A preto, že si cenia, čo pre nich robíte, vás nechcú zaťažovať ďalším trápením. Keďže si cenia váš názor na nich, nechceli stratiť kredit vo vašich očiach, chceli si dokázať, že vec vyriešia sami po svojom a nič vám nepovedali, aby zabezpečili svoj aj váš pokoj.

Vžite sa do roly druhého človeka

Pri hodnoteniach treba situácie vnímať obojstranne. Nevnímajte len to, či dostávate, čo očakávate, ale aj či dávate to, čo je očakávané. Ak deti očakávajú pochopenie, dôveru a čas strávený aktivitami, ktoré ich bavia, ale dostávajú len kritiku, nútené aktivity a nedôveru, asi sa vám nezdôveria, keď budú potrebovať pomôcť či poradiť. Ich hodnotenie vzájomnej výmeny bude vo váš neprospech.

Ak chcete byť aj vy dobre hodnotený, potrebujete vedieť, čo sa od vás očakáva. Nie je to vždy to, čo si myslíte. Môžu to byť omnoho jednoduchšie veci. Ak to budete vedieť, vyhnete sa hádkam typu „Čo vlastne odo mňa chceš, veď ja…“. Namiesto tejto hádky má väčšiu cenu si sadnúť a ujasniť si, čo od vás druhý človek očakáva, čo ho robí spokojným, šťastným a tak ďalej.

Tieto požiadavky nie sú vždy samozrejmé. Žijeme v rôznych prostrediach, vzťahoch, máme iné ciele, často aj rozdielne rebríčky životných hodnôt. Preto svoje očakávania potrebujeme svojmu okoliu formulovať jasne a zrozumiteľne. Ak o nich okolie nevie, ťažko nám ich naplní.
Ak okolie o našich očakávaniach vie a neplní ich, treba zistiť prečo. Buď im nerozumie, alebo je v nás či v ňom etický problém, prečo do tejto výmeny ísť nechce. A je na našom zhodnotení, či chceme prekonať a vyriešiť tento problém, alebo budeme vo výmene pokračovať radšej s niekým iným, kto je s nami v zhode.

Majte vo svojom okolí čím viac ľudí, ktorí sú s vami v jednote, máte spoločné ciele a spôsoby, ako ich dosiahnuť. Vždy dbajte na to, aby okolie vedelo, čo od neho očakávate a vedzte, čo okolie skutočne očakáva od vás. Prajem vám, aby boli vaše vzťahy plné splnených očakávaní, vzájomnej spokojnosti, radosti a výborných hodnotení.

Autor: Monika Ponická, SPIG, s.r.o., www.spig.sk
Foto: Helena Kurusova, www.helenakurus.sk

Komentáre

Rubrika: Personalistika