12 bodov, podľa ktorých hodnotiť zamestnancov – 1. časť

Podľa čoho sa rozhodnúť, kto je pre firmu užitočný a kto škodlivý? Koho povýšiť a komu radšej nedať do rúk ani vedenie firemného futbalového zápasu? Ako vedieť, koho si ponechať a koho prepustiť? To všetko sú otázky, ktoré trápia každého dobrého šéfa. Rovnostárstvo ani protekčné zvýhodňovanie nie sú riešením.

Pre takéto vážne rozhodnutia – koho povýšiť a koho prepustiť, komu pridať a komu ubrať – je zjavne jedno kritérium málo. Veď firma a každá práca v nej vykonávaná sú natoľko komplexné záležitosti, že pre prijatie správneho rozhodnutia sa musíme pozrieť na každého zamestnanca z rôznych uhlov pohľadu.

Firma pozostávajúca z rôznych častí musí byť logicky usporiadaná. Úlohou šéfa je celý systém vymyslieť a dať na papier. Je to veľká a náročná vec. Ale ešte viac je dôležité, aby tieto dobré myšlienky dali jeho ľudia do praxe. Ľudia oživia každú časť firmy tým, že urobia tú prácu, ktorú pre nich ich vedenie vymyslelo. Bez ľudí by celá firma nebola ničím iným ako mŕtvymi štvorčekmi nakreslenými na papieri. Takže, kvalitní ľudia sú veľmi cenní. Kto je teda kvalitný pracovník?

Kritérií hodnotenia ľudí môžeme mať veľa, ale pomôže nám, keď ich rozdelíme na dve veľké skupiny: osobnostné a výkonnostné. Osobnostné kritériá súvisia so samotnou osobou pracovníka, s jeho povahou, charakterom a vlastnosťami. K výkonnostným kritériám by sme mohli zaradiť nielen jeho výsledky, ale aj to, ako má svoju prácu zorganizovanú a ako efektívne ju vykonáva.

Z týchto dvoch skupín sú osobnostné kritériá nadradené výkonnostným. Prečo? Lebo žiadna výkonnosť vás nezachráni, ak sú ľudia voči sebe nečestní a s nenávisťou si ničia život. Tak ak máte chuť, zoberte si konkrétneho človeka a každého ohodnoťte podľa týchto bodov na stupnici od nula do desať. Spýtajte sa samého seba: dáva mi tento človek to, čo od neho chcem alebo nedáva? Spĺňa tento parameter úplne alebo len do istej miery? Podľa odpovedí prideľte ku každému bodu bodové hodnotenie a nakoniec body spočítajte.

1. Čestnosť – nečestnosť

Na prvé miesto v hodnotení ľudí vždy musíme dať čestnosť.
Ak ste zamestnali výkonného človeka, to je dobre. Ak ale nie je čestný, dokáže vás nielen okradnúť, ale bude robiť svoje kšefty na úkor firmy. Niečo sľúbi, ale nesplní to. Nečestní ľudia klamú, zatajujú alebo vám nepovedia celú pravdu, berú úplatky a neustále majú strach, že im prídete na to, čo zlé za vaším chrbtom vykonali. Preto sa odťahujú od tímu a nechcú s ním komunikovať. Sú časovanou bombou, ktorá vám skôr či neskôr vybuchne do tváre.

2. Zodpovednosť – nezodpovednosť

Ďalej máme kategóriu ľudí, ktorí vám nechcú priamo škodiť, ale majú takú nízku zodpovednosť, že sú nechtiac pôvodcami veľkých strát. Sú to presne tí ľudia, ktorí vám hovoria vety typu „Zabudol som, nikto mi to nekázal“ a podobne. A tak tento lajdák neobjedná potrebný materiál do skladu, následne vám stojí výrobná linka a dvadsať zamestnancov nemôže pracovať. Alebo pracovník, ktorý vidí ráno pod autom vytečený olej z motora a neurobí s tým nič, lebo si myslí, že jeho sa to netýka, má to na starosti niekto iný a jemu nikto nekázal hlásiť vytečený olej. A vám sa zadrie motor! Nezodpovední ľudia nie sú v stave postarať sa o zverené veci alebo oddelenie. To môže súvisieť aj ďalším bodom: chýbajúce vedomosti.

3. Múdrosť – hlúposť

Múdri ľudia vedia, čo majú urobiť. Vedia aj to, kde, kedy a ako to má byť urobené. Darmo je niekto snaživý, pokiaľ je hlúpy. Sú ľudia, ktorým jednoducho chýbajú vedomosti. Ak vám niekto povie, že sa niečo nedá, zvyčajne mu chýba presná znalosť toho, čo mal spraviť alebo ako to mal urobiť. Dobrou správou je, že chýbajúce vedomosti sa dajú správnym zaškolením doplniť. Pozor, ak hovoríme o vedomostiach, nehovoríme o získaných tituloch, ale výhradne vyhodnocujeme schopnosť úspešne konať v praxi.

4. Ochota – neochota

Neochota sa prejavuje výrokmi typu nemám čas, nehovoril si mi, to nie je moja práca, prečo to mám spraviť práve ja, ja už musím ísť domov, je pol štvrtej a tak ďalej. Ochota ľudí robiť pre firmu je jednou z najväčších cenností, ktorú môže šéf mať. Existujú ľudia, ktorí majú dostatok vedomostí, ale pracujú iba vtedy, ak im to priamo prikáže šéf alebo ak sa im to práve hodí. Inak neurobia nič, čo pre nich nie je výhodné. V slove ochota je skrytá dobrovoľnosť spojená s radosťou z vykonávanej práce. Spýtajte sa sami seba: chce daný človek urobiť tú prácu sám od seba? Teší sa z nej? U ochotných ľudí vidíte, že urobia veľa vecí pre firmu alebo kolegov bez toho, aby o tom museli dlhé hodiny rozprávať. Je už len paradoxom, že práve ľudia, ktorí sú veľmi neochotní niečo urobiť, majú pocit, že práve im je veľmi ukrivdené a sú veľmi nespravodlivo ohodnotení. Ak ochotní ľudia uvidia problém, sami ho bez slov vyriešia – nie pre odmenu ani slávu, ale preto, lebo je to správne.

5. Samostatnosť – nesamostatnosť

Vie konať daný človek sám a správne aj bez príkazu? Vie ráno vstať do roboty a urobiť, čo treba, aj keď pracuje vo vzdialenej pobočke a nestojí nad ním šéf s bičom v ruke? Nesamostatný obchodný zástupca asi dlho neprežije. Ale aj na veľmi mechanizovanom pracovisku alebo pri podrobne monitorovanej práci je dobré, ak sa pracovník dokáže sám rozhodnúť a správne konať aj bez prítomnosti šéfa a nečaká vždy iba na príkaz.

6. Spolupráca s tímom – individualizmus

Ak niekto robí iba na seba a nikdy ste ho nevideli pomôcť kolegovi iba tak, tak od neho môžete očakávať, že pri prvej dobrej príležitosti vás opustí a pôjde za svojím prospechom inde. A čo je horšie, ak je firma plná individualistov, ktorí sa hrajú iba na svojom piesočku, nikdy neuspeje voči dobre nastavenej konkurencii, v ktorej si kolegovia navzájom pomáhajú a ťahajú za jeden povraz.

Pokračovanie článku si môžete tu.

Autor: Ladislav Pavlík, www.uspesnimanazeri.sk
Foto: Pavol Kulkovský, www.facebook.com/kulkovskyphotography

Komentáre

Rubrika: Personalistika