Šéfe, ja za to nemôžem!

22. októbra 2015 | Pridal: uspesnimanazeri Viac

Práca s firemným majetkom v sebe vždy nesie riziko. Rozbité alebo poškodené náradie, mrhanie materiálom, nedodržiavanie pracovných postupov (ktoré má za následok nižšiu výstupnú kvalitu), strata súčiastok alebo komponentov či dokonca nedovolené obohacovanie zamestnanca na úkor firmy – to všetko sú problémy, s ktorými sa nejeden podnikateľ potýka každý deň.

Našťastie, nástroj hmotnej zodpovednosti, ktorý je súčasťou Zákonníka práce, umožňuje podnikateľovi zabezpečiť svoje investície do firemného zariadenia, ako aj chrániť zamestnanca pred škodami, ktoré mohol svojim nedopatrením spôsobiť. Keďže však práve v tejto oblasti dochádza k častým roztržkám (keďže hmotná zodpovednosť je citlivou témou týkajúcou sa peňazí), je dobré presne vedieť, na čo majú zamestnávatelia i zamestnanci podľa zákona nárok.

Predchádzanie škodám

Povinnosť predchádzať škodám sa týka obidvoch zúčastnených strán v pracovnoprávnom vzťahu. Zamestnávateľ je povinný svojim zamestnancom zabezpečiť také pracovné podmienky, v ktorých môžu riadne plniť svoje pracovné úlohy bez ohrozenia života, zdravia a majetku. Na ochranu svojho majetku je zamestnávateľ oprávnený vykonávať v nevyhnutnom rozsahu kontrolu vecí, ktoré zamestnanci vnášajú alebo odnášajú z pracoviska, pričom podrobnejšie podmienky by mal zamestnávateľ určiť v pracovnom poriadku. Pri kontrole sa musia dodržiavať predpisy o ochrane osobnej slobody a nesmie byť ponižovaná ľudská dôstojnosť. V praxi zamestnávatelia svoje pracoviská často zabezpečujú kamerovým systémom. Ak zamestnávateľ takto zabezpečí svoje pracovisko, musí o tom informovať zamestnancov, keďže ide o zhotovovanie audiovizuálneho záznamu.

Zamestnanec je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo k ohrozeniu života, zdravia a k poškodeniu majetku, ale ani k bezdôvodnému obohateniu. Ak hrozí škoda, zamestnanec je povinný na ňu upozorniť vedúceho zamestnanca. Túto povinnosť nemá vtedy, ak mu v tom bránia dôležité okolnosti alebo ak by tým vystavil vážnemu ohrozeniu seba alebo ostatných zamestnancov. Ak zamestnanec zistí, že nemá utvorené potrebné pracovné podmienky, je povinný oznámiť to vedúcemu zamestnancovi.

Všeobecná zodpovednosť zamestnanca za škodu

Zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinnosti pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s tým. Zamestnávateľ je vždy povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov osobitnej zodpovednosti, v ktorých má zamestnanec podpísanú dohodu o hmotnej zodpovednosti: v takomto prípade je bremeno dokazovania na strane zamestnanca.

Pri všeobecnej zodpovednosti zamestnanca je zamestnávateľ povinný preukázať zamestnancovi jeho zavinenie. To znamená, že dôkazné bremeno spočíva na zamestnávateľovi a zamestnanec nemusí preukazovať, že škodu nespôsobil.

Foto: Mária Švarbová

Hmotná zodpovednosť zamestnanca

Ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok (tieto hodnoty musia byť zamestnancovi zverené – to znamená, že musia byť odovzdané a on ich musí prevziať do svojej výlučnej dispozície). V dohodách sa môže zamestnávateľ so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (majú tzv. spoločnú hmotnú zodpovednosť). Dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná.

Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.
Zamestnanec, ktorý uzatvoril dohodu o hmotnej zodpovednosti, od nej môže odstúpiť, ak sa preraďuje na inú prácu, zaraďuje na iné pracovisko alebo ak zamestnávateľ do jedného mesiaca potom, čo dostal písomné upozornenie, neodstránil nedostatky v pracovných podmienkach, ktoré bránia riadnemu hospodáreniu so zverenými hodnotami.

Zodpovednosť zamestnanca za stratu zverených predmetov

Zamestnanec zodpovedá za stratu nástrojov, ochranných pracovných prostriedkov a iných predmetov, ktoré mu zamestnávateľ zveril na základe písomného potvrdenia. Zamestnávateľ po dohode zo zástupcami zamestnancov môže vymedziť okruh zamestnancov, s ktorými môže dohodnúť povinnosť, aby si dali poistiť predmet, ktorý im zamestnávateľ zveril, pre prípad straty či zničenia. Za písomné potvrdenie zamestnanca o prevzatí predmetu možno považovať aj karty na náradie, evidenčné listy, výdajky, evidenčné knihy o výdaji náradia a podobne, lebo zamestnanec v nich svojím podpisom potvrdzuje prevzatie predmetov.

Všeobecná zodpovednosť zamestnávateľa za škodu

Zamestnávateľ zodpovedá zamestnancovi za škodu na motorovom vozidle, vlastnom náradí, vlastnom zariadení a vlastných predmetoch zamestnanca potrebných na výkon práce, ktoré použil pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi, iba ak dal zamestnancovi na ich použitie písomný súhlas. Zamestnávateľ zodpovedá za škodu na odložených veciach, ktoré si zamestnanec odložil u zamestnávateľa na mieste na to určenom alebo, ak také miesto zamestnávateľ neurčil, na mieste kam si zamestnanci veci obvykle odkladajú. Miesto na odkladanie vecí môže byť miesto, ktoré zamestnávateľ takto výslovne označí alebo určí, napríklad časť nejakej miestnosti vybavená vešiakmi alebo skrinkami. Rozsah zodpovednosti zamestnávateľa na odložených veciach sa určuje na základe toho, či ide o veci, ktoré zamestnanci nosia alebo nenosia obvykle do zamestnania. Za veci, ktoré sa do zamestnania obvykle nenosia zamestnávateľ zodpovedá len do výšky 165.7 €. Právo na náhradu škody zanikne, ak zamestnanec o nej písomne neupovedomil zamestnávateľa bez zbytočného odkladu, najneskôr v lehote 15 dní odo dňa, kedy sa o škode dozvedel. V plnej výške zamestnávateľ zodpovedá, len ak tieto veci od zamestnanca prevzal do osobitnej úschovy. Osobitnou úschovou je napríklad trezor, strážená šatňa zamestnávateľa alebo strážené parkovisko. Zamestnávateľ nie je povinný prijať veci do osobitnej úschovy.

Zodpovednosť zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania

Ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere. Pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov. Pracovný úraz nie je úraz, ktorý zamestnanec utrpel na ceste do zamestnania a späť.

Zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti ak preukáže:
– že jedinou príčinou škody bola skutočnosť, že škoda bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec svojim konaním porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali,
– ak zamestnanec spôsobil škodu sám z dôvodu, že bol pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotronických látok a zamestnávateľ nemohol škode zabrániť.

Autor: Mária Pindrochová, www.uspesnimanazeri.sk
Foto: Mária Švarbová, www.ariabaro.com

Mária Pindrochová

Pracovné právo v malíčku

Pracovné právo v malíčku je neoceniteľným nástrojom každého zamestnávateľa. Táto kniha je jedinečná tým, že je písaná výsostne z perspektívy majiteľa a konateľa firmy. Je detailným prierezom celej problematiky zamestnávania, ktorá je prehľadne rozvrhnutá do trinástich kapitol.

Knihu si môžte objednať na tel. č.: 0908 772 604 alebo na emailovej adrese knihy@uspesnimanazeri.sk.

Cena knihy je 10 € s DPH / kus + poštovné.