Čím dávam ľuďom viac, tým menej sa im chce robiť.

12. októbra 2012 | Pridal: uspesnimanazeri Viac

Chcete, aby sa vaši podriadení mali dobre. Dáte im vysoké fixné platy, vianočné posedenie, dobré odmeny, služobné autá a iné hodnotné bonusy. A predsa vám stále hovoria, ako im je zle, ako sa nedá podať väčší výkon, ako toho majú veľa a nie sú ochotní urobiť nič navyše.

Vo svete manažmentu fungujú isté pravidlá. Sú odskúšané stáročiami a mnohokrát sú podchytené aj v slovenských prísloviach. Napr. „bez práce nie sú koláče“, „ako sa do hory volá, tak sa z nej ozýva“, alebo „aké požičaj, také vráť“. Je to všetko pravda. Čo človek urobí iným, to sa mu vráti. Ale niekedy to vyzerá tak, že to neplatí. Hovorí sa aj „podaj mu prst a zoberú ti celú ruku“, alebo „za dobrotu na žobrotu“. Tak ako to naozaj je?

Predstavte si šéfa, ktorý riadi továreň na výrobu stoličiek. Nemá čas na všetko a preto deleguje jeden post svojmu podriadenému. Verí, že ho bude zvládať.

„Poď sem, budeš vedúci dopravy. Máme dvanásť kamiónov a budeš pomocou nich rozvážať naše stoličky po celom svete, rozumieš?“

„Jasné, šéfe, postarám sa o to, spoľahni sa!“

Šéf ho zaškolí, dá mu popis práce a verí, že to zvládne. Dá mu na starosť niečo obrovské – celú dopravu. Prebehne týždeň, možno mesiac. Ale po dvoch mesiacoch nastáva prvý problém.

„Šéfe, mám problém. Zasekol sa mi kamión na španielsko-andorskej hranici a ja neviem, čo mám robiť.“

Čo čert nechcel, je práve piatok poobede. Vtedy tento šéf, dobráčisko od kosti, urobí najväčšiu chybu vo svojom živote. Povie: „Vieš ty čo, choď len domov, ja to zariadim. Mám známeho v Madride, zavolám tam a vyriešime to.“

„Ďakujem Ti pekne, si super šéf!“, vraví mu podriadený. Hodil na svojho šéfa problém a ten ho rieši. Volá do jedenástej večer, vybavuje a fakt to aj vyrieši.Otázka teraz znie: Kto poznal riešenie problému? Šéf. Kto zapríčinil vyriešenie? Šéf. Kto vlastne prevzal zodpovednosť za tento problém? Šéf.

Viete ako, sa dá zmerať „veľkosť“ človeka? Veľkosť človeka sa meria veľkosťou územia, ktoré má pod kontrolou. To je územie, kde sa deje to, čo on spôsobil, kde on zapríčiňuje veci. Ale ak šéf firmy zapríčinil to, že problém vyriešil za podriadeného on sám, tak chtiac-nechtiac zmenšil územie svojho podriadeného. A tú časť, ten úsek, kde bol problém, akoby podriadenému odobral – kúsok si z neho odhryzol.

Vždy, keď riešite problém za iných ľudí, pamätajte si, že týchto ľudí v skutočnosti zmenšujete. Ešte väčšou chybou je, že keď sa firme darí (kamión došiel ako mal), tak má zisky a dávajú sa odmeny. A tento šéf za to, že za podriadeného vyriešil jeho problém, mu ešte dá aj prémie! Veď je z čoho, nie?

V tejto chvíli vedúci dopravy rozmýšľa: „Aha, tak takto to funguje!“ Všetci chceme prežiť a hľadáme metódy, ako si to uľahčiť. Keď zistí, že má prémie za to, že hodil na šéfa problém, čo asi urobí za dva týždne? To isté! Navyše, všetci vo firme už vedia, že španielsku hranicu rieši šéf.

Tento podriadený delegoval svoj problém smerom nahor a ešte za to dostal zaplatené. No povedzte, nie je to dobrý šéf?

Ako sa však z tejto bludnej situácie vymotať? Je nutné, aby sa šéf ako ťažný kôň udrel k smrti?

Nie. V prvom rade sa však držte pravidla:

NEPRIJÍMAJTE PROBLÉMY, KTORÉ MAJÚ RIEŠIŤ VAŠI PODRIADENÍ.

Inak riskujete svoje zdravie, životnú pohodu a nakoniec, aj svoju firmu. Táto situácia má riešenie a je pomerne jednoduché. Povieme si o ňom v ďalšej časti.