Múdri ľudia sa neboja učiť

10. december 2015 | Pridal: Viac

Čím som starší, tým viac si všímam svoje okolie a ľudí v ňom. Tým viac som tiež ochotný sa niečo naučiť, vypočuť si ich radu a aj ju nasledovať. Ich riešenie som často ochotný akceptovať aj bez overovania toho, či nimi navrhovaný postup platí a či by sa prípadne nedal obísť. Nepopieram, že je to určite aj tým, že som nie vždy robil to, čo mi bolo povedané, a to nielen v oblasti práce, ale aj iných sfér. Preto si vážim každú múdrosť, ktorú v živote stretnem.

Keď som bol mladší, riadil som sa väčšinou vlastnou hlavou. Pravdaže, najčastejšie to končilo inak, ako som očakával a len veľmi ťažko sa mi pripúšťalo, že mal pravdu niekto iný. S odstupom času sa na to dívam ako na proces, ktorým si väčšina z nás, ak nie rovno každý, musí prejsť. Otázne je, čo si z neho vezmeme do života.

S veternými mlynmi sa neoplatí bojovať

Určite platí, že by sme bez overenia faktov nemali brať ako písmo sväté všetko, čo je nám predkladané. Avšak napriek tomu existujú témy, kde už na začiatku vieme, že ideme bojovať s veternými mlynmi, no aj tak nám to nedá a rútime sa bezhlavo s maximálnym rizikom do otvoreného súboja trebárs aj s presilou. Povedal by som, že to má na svedomí naša ješitnosť, ktorá nás sem-tam obmedzuje a sama brzdí v našom rozlete.
Čo ma viedlo k tejto myšlienke? Prednedávnom som sledoval jeden dokument o Červenom barónovi. Bol to pilot z prvej svetovej vojny, skutočné eso, ktorý mal na konte obrovské množstvo zostrelených lietadiel. Ako keby nemal dosť, natrel si lietadlo na červeno, aby ho nepriateľskí piloti spoznali už z diaľky a pripadne sa mu vyhli.

Veľmi ma prekvapila jeho odpoveď na otázku, ako bolo možné, že bol taký úspešný. Jedna z jeho hlavných zásad znela takto: ak zhodnotil, že by mohol súboj prehrať kvôli nevýhodnej pozícii alebo presile súpera, tak sa z boja jednoducho stiahol a zmizol z oblohy. Možno vám to príde hlúpe, smiešne alebo zbabelé, no skúste sa nad touto myšlienkou zamyslieť a predstaviť si, ako by ste ju mohli zaviesť do svojho života. Porovnajte si boje na oblohe so svojím každodenným životom, s problémami, ktorým čelíme, našim minivojnám a súbojom, ktoré dennodenne zvádzame.

Prosím, neberte ma dogmaticky. Nesnažím sa vám povedať, že sa máte vyhýbať konfliktom. Pre niekoho je práve súboj soľou života a ja vás o tento pocit vôbec nechcem pripraviť. Skôr mám na mysli hlavne situácie z pracovného prostredia, nakoľko sa necítim povolaný na to, aby som vám ako niektorí iní „odborníci“ hovoril, ako sa máte správať v tom súkromnom. Hlavne som presvedčený o tom, že napredujeme rýchlejšie, ak hľadáme cestu a spôsob, ako sa niečo dá zvládnuť namiesto toho, aby sme hľadali dôvody, prečo niečo nefunguje a nejde.

Foto: Pavol Kulkovský

Foto: Pavol Kulkovský

Veľkí ľudia nežijú zo slávy

Ako sa teda k tomuto želanému stavu dopracovať? Nuž, existuje na to jednoduchý recept: robiť to. Znie to možno príliš jednoducho, ale také to aj je. Fňukaním a vyhováraním sa ďaleko nedostaneme. Niekedy si jednoducho treba utrieť slzu a ísť ďalej. To nás robí silnejšími a odolnejšími. Sú to aj skúsenosti, ktoré tak radi podávame ďalej a tešíme sa, ak si z nich niekto berie aj ponaučenie.

Samozrejme nikto učený z neba nespadol a ani sa ním nenarodil. Sem-tam vieme dopriať svojim kolegom prípadne podriadeným „skúsenosti“ vo forme pádu alebo iných nami kontrolovaných faciek od života alebo rovno od nás. Aj to patrí k dospievaniu. Niekedy ľudia od nás vďaka tomu prijmú radu rýchlejšie. Ale keďže ste veľké bytosti a veľkí ľudia, nepotrebujete im vravieť: „No nehovoril som ti to?“

Mimochodom, to je to najhoršie, čo môžete urobiť. Aj mlčať je lepšie! Ak si pustíte ústa na špacír, klesnete u ľudí, ktorí svojou nepozornosťou zažili malé zlyhanie, ešte viac. Veľkosť človeka spočíva aj v tom, že od iných nepotrebuje chválu ani žiadne vyznamenanie. Veľkí ľudia konajú z vlastného presvedčenia a ich zadosťučinením je samotný fakt, že ostatní používajú ich zabehnuté metódy, ktoré sú overené a fungujú.

Snívajte v oblakoch a stojte na zemi

Ak chceme, aby sa nám darilo a stále sme napredovali, potrebujeme dobrú motiváciu a je jedno, či sme šéfovia alebo podriadení. Pokiaľ je naša motivácia správna, dá sa povedať, že máme už na 50 % vyhraté: stačí už len „zamakať“ a výsledok sa dostaví omnoho skôr ako sme si mysleli. Osobne to v práci a aj súkromí zažívam niekoľko rokov a vidím, že to ide ľahšie. Je to rozhodne podstatne ľahšie ako u niekoho, kto sa len premieľa životom a necháva sa niesť prúdom, je nešťastný a chudák, lebo ho nikto nemá rád a každý mu chce len zle. Rozdiely sú extrémne – stavím sa, že počas života sa každý z nás ocitol pri jednom aj pri druhom.

Otázne je, čo sme s tým boli ochotní urobiť a čo sme nakoniec aj urobili. Preto sa nebojte, ak máte pri sebe ľudí, ktorí majú radi veľké sny a neuspokoja sa s jedným či dvomi dosiahnutými cieľmi za život. Pre šéfov je jednou z najdôležitejších činností dbať o to, aby ich ľudia snívali v oblakoch, ale stáli pritom nohami pevne na zemi. Ak to dokážeme zabezpečiť, budú sa diať veci, o ktorých sa nám ani v najdivších snoch nesnívalo a bude sa nám to páčiť.

Autor: Marek Béreš, DeutschMann Internationale Spedition, s.r.o., www.deutschmann.sk
Foto: Pavol Kulkovský, www.kulkovsky.com

Komentáre

Rubrika: Strategický manažment