Čím viac ľuďom dávam, tým menej sa im chce robiť

20. december 2016 | Pridal: Viac

Chcete, aby sa vaši podriadení mali dobre. Dáte im vysoké fixné platy, vianočné posedenie, dobré odmeny, služobné autá a iné hodnotné bonusy. A predsa vám stále hovoria, ako im je zle! Neustále opakujú, ako sa nedá podať väčší výkon, ako toho majú veľa a nie sú ochotní urobiť nič navyše. Čo s tým?

Vo svete manažmentu fungujú isté pravidlá. Sú odskúšané stáročiami a mnohokrát sú podchytené aj v slovenských prísloviach. Napr. „bez práce nie sú koláče“, „ako sa do hory volá, tak sa z nej ozýva“, alebo „aké požičaj, také vráť“. Je to všetko pravda. Čo človek urobí iným, to sa mu vráti. Ale niekedy to vyzerá tak, že to neplatí. Hovorí sa aj „podaj mu prst a zoberie ti celú ruku“ alebo „za dobrotu na žobrotu“. Tak ako to naozaj je?

Predstavte si šéfa, ktorý riadi továreň na výrobu stoličiek. Nemá čas na všetko a preto deleguje jeden post svojmu podriadenému. Verí, že ho bude zvládať. „Poď sem, budeš vedúci dopravy. Máme dvanásť kamiónov a budeš pomocou nich rozvážať naše stoličky po celom svete, rozumieš?“ „Jasné, šéfe, postarám sa o to, spoľahni sa!“

Šéf ho zaškolí, dá mu popis práce a verí, že to zvládne. Dá mu na starosť niečo obrovské – celú dopravu. Prebehne týždeň, možno mesiac. Ale po dvoch mesiacoch prichádza zamestnanec za šéfom: „Šéfe, mám problém. Zasekol sa mi kamión na španielsko-andorskej hranici a ja neviem, čo mám robiť.“ Čo čert nechcel, je práve piatok poobede. Vtedy tento šéf, dobráčisko od kosti, urobí najväčšiu chybu vo svojom živote. Povie: „Vieš ty čo, choď len domov, ja to zariadim. Mám známeho v Madride, zavolám tam a vyriešime to.“

„Ďakujem ti pekne, si super šéf!“, vraví mu podriadený. Hodil na svojho šéfa problém a ten ho rieši. Volá do jedenástej večer, vybavuje a fakt to aj vyrieši. Otázka teraz znie: Kto poznal riešenie problému? Šéf. Kto zapríčinil vyriešenie? Šéf. Kto vlastne prevzal zodpovednosť za tento problém? Šéf. A hneď je oheň na streche.

Nezmenšujte vašich podriadených

Viete ako sa dá zmerať „veľkosť“ človeka? Veľkosť človeka sa meria veľkosťou územia, ktoré má pod kontrolou. To je územie, kde sa deje to, čo on spôsobil, kde on zapríčiňuje veci. Ale ak šéf firmy zapríčinil to, že problém vyriešil za podriadeného on sám, tak chtiac-nechtiac zmenšil územie svojho podriadeného. A tú časť, ten úsek, kde bol problém, akoby podriadenému odobral – kúsok si z neho odhryzol.

Vždy, keď riešite problém za iných ľudí, pamätajte si, že týchto ľudí v skutočnosti zmenšujete. Ešte väčšou chybou je, že keď sa firme darí (kamión došiel ako mal), tak má zisky a dávajú sa odmeny. A tento šéf za to, že za podriadeného vyriešil jeho problém, mu ešte dá aj prémie! Veď je z čoho, nie?

V tejto chvíli vedúci dopravy rozmýšľa: „Aha, tak takto to funguje!“ Všetci chceme prežiť a hľadáme metódy, ako si to uľahčiť. Keď on zistí, že má prémie za to, že hodil na šéfa problém, čo asi urobí o dva týždne? To isté! Navyše, všetci vo firme už vedia, že španielsku hranicu rieši šéf. Tento podriadený delegoval svoj problém smerom nahor a ešte za to dostal zaplatené. No povedzte, nemá skvelého šéfa?

Ako sa však z tejto bludnej situácie vymotať? Je nutné, aby sa šéf ako ťažný kôň udrel k smrti? Nie. V prvom rade sa však držte pravidla: NEPRIJÍMAJTE PROBLÉMY, KTORÉ MAJÚ RIEŠIŤ VAŠI PODRIADENÍ. Inak riskujete svoje zdravie, životnú pohodu a nakoniec, aj svoju firmu.

Foto: Rudolf Baranovič

Foto: Rudolf Baranovič

Dovoľte druhým prispievať

Táto situácia má riešenie a je pomerne jednoduché. Všimnite si, ako koná slušný človek. Povedzme, že chce piecť koláč, ale nemá cukor, tak si ide požičať od suseda. A čo urobí potom? Hneď v pondelok cukor kúpi a vráti ho susedovi aj s kúskom koláča. Tak to má byť.

Ale ak niekto zoberie cukor a nevráti nič naspäť, to je konanie zlodeja-kriminálnika. Normálni ľudia nechcú byť nikomu nič dlžní. Ak máte malé dieťa, všimnite si, ako sa snaží byť voči vám v takzvanej dobrej výmene. Na jednej strane ste vy ako rodič a na druhej ono. Čo všetko od vás dostáva? Lásku, peniaze, šaty, lyžiarske zájazdy, jedlo, podporu, počítač… Všetko, čo treba, však? A to je správne.

Ale pozor! Aj dieťa chce prispieť svojou troškou, aj ono chce byť v dobrej výmene. Je obrovskou zodpovednosťou rodičov, aby mu dovolili prispievať. Iba tak si zachová šťastie a sebaúctu. Pamätáte sa na čas, keď malo vaše dieťa 3-4 roky? Stále vám hovorilo: „Oci, mami, ja chcem tiež vysávať, môžem?“ A vzalo vám z ruky vysávač a snažilo sa povysávať. Deti to robia prirodzene, lebo cítia, že je to správne.

Kde môže rodič urobiť chybu? Nuž, povie: „Nechaj to tak, ja povysávam. A neumývaj riady, lebo všade porozlievaš vodu. Choď sa len hrať a maj šťastné detstvo!“ Vtedy zastavujete ich ochotu prispieť. Ak to spravíte raz, dieťa sa ešte párkrát posnaží, ale postupom času prestane. A začne si myslieť, že je v poriadku neprispievať, lebo vždy, keď to skúsilo, bolo zastavené. Postupne sa zmenšuje a zmenšuje a čoskoro máte doma malého bezvýznamného trpaslíka. Má možno pätnásť rokov, dva metre a osemdesiat kíl, ale v čom je maličký? Nuž, v schopnosti niečo sám zapríčiniť, niečím hodnotným prispieť. Vie iba brať a zabudol, že kedysi chcel aj dávať. Normálne to z neho vymazali, podobne ako úrad dokáže „sociálnou“ podporou zničiť ochotu človeka pracovať.

Po všetkých tých rokoch sa vy ako rodič preberiete a hovoríte mu: „Syn môj, už si veľký, mal by si aspoň vyniesť smeti!“ Ale on sa ani len nepohne a ešte vám povie, že je to vaša robota. Už dávno nič nedáva. Je to jedna z najväčších chýb vo výchove detí, podobne ako aj podriadených – ide v podstate o to isté.

Dobrý šéf nedovolí, aby bol niekto v jeho okolí mimo výmenu. To je mimoriadne nebezpečná vec! Dodržiavajte výmeny. Dávajte a dávajte veľa. Ale dbajte na to, aby ste veľa dostali aj naspäť. To vy za to nesiete zodpovednosť. Vy ste vo vašej firme „hlavou rodiny“. Keď obchodník príde za šéfom a hovorí: „Šéfe, počúvaj, vraj málo predávam. Tak som analyzoval tú situáciu a prišiel som na to, že ak nám vytvoríš ty lepšie podmienky, tak to pôjde. Ak ja dostanem od teba lepšie nové auto, vyššiu výplatu a novú sekretárku, tak potom ti dám väčšie výsledky.“

Takto to ale nefunguje! Keď niekomu dáte dopredu zvýšený plat a novú kanceláriu, 99 % ľudí to „neprežije“. Ak dopredu dostanú výhodu, tak sa neudeje vôbec nič. Na čo by sa aj snažili? Preto to musíte otočiť naopak. Podriadený, chceš nové auto? Chceš lepšiu výplatu? Tak mi najprv dones lepšie výsledky a potom ti veľmi rád dám niečo navyše. Vlastne, to isté hovorí aj zdravý sedliacky rozum. Najprv musím orať, siať pšenicu a až potom, keď to vzíde, budem žať pšenicu a piecť koláče. Sedliakovi nikdy nenapadne najprv žať a potom orať! Lebo to tak nefunguje.

Vždy sa uistite, že dávate veľa, ale zabezpečte aj to, že niečo adekvátne dostávate naspäť. A budete úspešný.

Autor: Ladislav Pavlík, www.SkolaManazmentu.sk
Foto: Rudolf Baranovič, www.facebook.com/ruiger

Komentáre

Rubrika: Strategický manažment