Ako si naprogramovať šťastie

25. február 2016 | Pridal: Viac

Šťastie. Dalo by sa dlho polemizovať o tom, čo to šťastie vlastne je. Pre každého môže mať a určite má inú podobu. Všetci by ho chceli a mnohí sa sťažujú, že ho skrátka nemajú. Ale rovnako ako pri osude aj pri šťastí sme jeho tvorcami my sami. Vedeli to už v starom Grécku, keď Platón vyslovil myšlienku: „Ten, kto všetko, čo vedie k šťastiu, podriadil závislosti od seba samého, a nie od iných, vynašiel najlepší plán pre šťastný život“. Prečo sa tým častejšie neriadime v dnešnej dobe?

Človek je úžasný tvor. Tvor predurčený tvoriť. Každý z nás tvorí v rôznych rovinách a často si to ani neuvedomujeme. Z môjho pohľadu začína tvorenie už prvotnou myšlienkou, pokračuje slovom a skutkom. Už v mysli určujeme, v akej emócii budú plynúť naše slová a skutky. Prečo? Lebo už v mysli vieme vycítiť, či s myšlienkou, rozhovorom alebo činmi súhlasíme, či nás nadchýnajú alebo naopak, hnevajú alebo z nich máme strach a vyhýbame sa im. Preto je nutné najprv urobiť miesto, upratať to staré, aby malo kam prísť nové. Staré skúsenosti nás môžu odrádzať, preto ich potrebujeme spracovať, vziať im silu tým, že ich pochopíme a prestanú mať na nás vplyv.

Minulosť v mysli je brzdou šťastia v budúcnosti

To, aké emócie máme z čohokoľvek, je dané našou mysľou, jej skúsenosťou z minulosti. Myseľ z minulosti čerpá a vďaka nej vyhodnocuje. Žiaľ, práve v situáciách, kedy sme boli „zranení“, vyhodnocuje celú vec aj so súvislosťami ako negatívnu a nechce nás pustiť ďalej. Zvláštne, že?

Ja vnímam človeka ako potrojnú bytosť. Nechám na voľbe každého, nech si nazve tieto tri časti tak, ako mu je blízke. Môžu to byť trojice telo – duša – duch alebo telo – myseľ – duch, či telo – psychika – mentalita alebo iné. Faktom je, že väčšina filozofií túto potrojnosť človeka vníma. Človek na Zemi žije vo svete dualít, dobra – zla, svetla – tmy, mužského – ženského. Preto máme my ľudia sklon vyhodnotiť situácie ako dobré, či zlé, napĺňajúce, či stresujúce. Viac či menej im pridávame „emočný náboj“ z niektorej strany duality. Tento prívlastok prideľuje veciam a situáciám naša myseľ. Vychádza však z našej minulosti, ktorú si celú pamätá, aj keď si to neuvedomujeme. Ale myseľ je len náš nástroj, my ako bytosť sme omnoho viac ako telo, či dokonca len myseľ. A máme aj omnoho väčšie možnosti.

Šťastie je prirodzený stav našej bytosti a my ho preto vždy budeme hľadať, kým ho naozaj nedosiahneme. Naša myseľ však môže predstavovať problém pri ceste za šťastím a pri jeho tvorení. Keďže myseľ vychádza z minulosti, treba ju jednoducho od-pustiť, veď stále rastieme a staré vzorce správania nám už môžu byť „malé“, tak prečo si ich nechávať?

Ak si napríklad plánujete, že chcete skvelú prácu, nový dom a krásnu šťastnú rodinu či iné krásne veci, započúvajte sa, čo vám vraví vaša myseľ. Počúvajte, ako vymenúva dôvody, prečo si myslí, že to nepôjde. Že ľudia, že ekonomika, že vláda, že svet… Áno, počujete škripot bŕzd, ktoré máte v mysli. Skúste sa na ne pozrieť bez posudzovania, bez emócií: skutočne sú to reálne a pádne dôvody a nikomu sa nikdy nepodarilo ich prekonať, alebo len neveríme, že my sami ich dokážeme prekonať a zvládnuť?

Foto: Helana Kurusová

Foto: Helana Kurusová

Stavajte budúce šťastie na upratanej minulosti

Možno sa vám zdá, že práve vy máte tie najťažšie skúšky, prekážky a riešenia. Je to však klam. Ak sa pozriete okolo seba, uvidíte toto svoje zmýšľanie v každom človeku, pretože každý považuje za najťažšie práve svoje problémy a prekážky. Mne najviac pomáha uvedomiť si, že som tvorcom svojich problémov a preto mám silu ich aj vyriešiť. Ak som im umožnil, aby nastali, umožním aj, aby prestali. Tým, že ste si upratali staré veci, urobili ste miesto novým. Bez upratanej minulosti sa budúcnosť stavia ťažšie. Je to ako stavať nový dom na streche starého, nemá stabilitu, nie je trvácny, nedá sa v ňom bývať… Je lepšie stavať na vyčistenej ploche. Každým vyčisteným problémom sa zväčšujú naše možnosti, lebo sme uvoľnili miesto aj silu na riešenie nového. V tejto fáze mnoho ľudí zastane, lebo nevie, čo vlastne chce. Zabudli snívať, zabudli, že majú možnosť svoj sen naplniť.

Spomeňte si a spíšte všetko – čím ste chceli byť, čo ste chceli robiť, čo ste chceli mať. Spíšte aj „hlúposti“ ako svadba s Bradom Pittom, lebo vaša myseľ o nich vie a zamestnáva sa nimi i keď o tom neviete. Myšlienka je tiež energia a nemôže sa sama stratiť, len zmeniť. A ako tvorca rozhodnite, ktorým veciam práve dávate stop a ukončujete ich, lebo už nie sú aktuálne a ktoré si naopak ponecháte. U tých, ktoré si ponecháte si povedzte, do kedy ich chcete dosiahnuť.

Cesta za šťastím je lepšia, ak nekráčate sami

Je veľmi dôležité vedieť, čo chcete. Nie čo nechcete, ale čo CHCETE a ako to chcete. Ak to viete a je to skutočne váš cieľ, nájdite kroky, ktoré k nemu vedú. Schodíky, ktoré vás budú postupne približovať k cieľu. Uvedomte si, s ktorými ľuďmi budete k cieľu kráčať. Či máte spoločný cieľ a podobný pohľad na svet. Prečo? Lebo ďalším dôležitým faktorom pri budovaní šťastia je podľa mňa etika. Životom kráčame s ďalšími ľuďmi a spôsob ich života môže mať na nás vplyv. Ak napríklad žijete heslami „pravda vždy zvíťazí“, „láska je úžasný cit“, „rodina je základ“, pravdepodobne nebudete spokojný s človekom, ktorý sa riadi heslami „kto neklame nič nemá“, „sexu nie je nikdy dosť“ a podobne. Možno budete chcieť svoj čas dávať ľuďom, s ktorými máte spoločné zmýšľanie a viete sa navzájom inšpirovať. Je to prirodzené, lebo rovnaké sa priťahuje. Je dôležité vybrať si, ako a s kým svoj čas prežívate.

Skutočné šťastie človek neprežíva sám, ale zdieľa ho. Ak sa nemáme s kým podeliť o svoje šťastie, ak necítime, že ho zažívajú aj ostatní, prestávame byť šťastní. Preto svoje šťastie zdieľajte so svojou rodinou, kolegami a priateľmi, prírodou, celou Zemou, dokonca s celým svetom, nech je vaše šťastie skutočné a veľké ako svet.

Autor: Monika Ponická, SPIG, s.r.o., www.spig.sk
Foto: Helena Kurusová, www.helenakurus.sk

Komentáre

Rubrika: Strategický manažment