Tomáš Stégmár: Zabezpečujeme bleskovú prepravu po celej Európe

3. november 2016 | Pridal: Viac

TOMÁŠ STÉGMÁR (*1989) je zakladateľom, majiteľom a výkonným riaditeľom špedičnej firmy STIGI-TRANS, s.r.o., ktorá svojim zákazníkom pomáha doručiť nimi vyrobený tovar k ich veľkoobchodným partnerom alebo konečným odberateľom v čo najkratšom možnom termíne. V rámci celej Európskej únie riešia aj tie časovo najkritickejšie prepravy, pri ktorých je nutné, aby tovar k zákazníkovi dorazil naozaj čo najrýchlejšie. Na trhu pôsobí od roku 2008 a od tej doby pomohla tisíckam zákazníkov.

S pánom Stégmárom sme sa rozprávali o histórii jeho firmy, o jeho hlavných podnikateľských a životných zásadách, o plánoch do budúcnosti a cieľoch na najbližšie obdobie. Rozprával sa s ním MARCEL PAVLÍK.

Tomáš Stégmár (Foto: Tomáš Benčík)

Tomáš Stégmár (Foto: Tomáš Benčík)

Aká bola vaša cesta k súčasnému podnikaniu?

Pochádzam z Nových Zámkov a na strednú školu som chodil do Dolných Obdokoviec, čo je jedna maličká dedina blízko Nitry. Navštevoval som Súkromnú strednú školu podnikania s vyučovacím jazykom maďarským, tú som ukončil maturitou a ňou sa moje podnikanie v podstate začalo. Ako súčasť maturitného zadania sme totiž vypracovávali podnikateľské zámery, ktoré sme potom museli obhájiť. Najprv som vôbec netušil, čo tam mám napísať, ale vedel som, že jednoznačne chcem pracovať na niečom, čo by súviselo s autami, lebo odmalička som do nich veľký maniak. Avšak nechcel som, aby to bol servis, lebo v súčiastkach som sa veľmi nevyznal a nemal som k tomu vzťah. Preto som sa poobzeral po iných smeroch a začala ma zaujímať doprava.

V tej dobe zhodou okolností jeden z mojich kamarátov prevádzkoval vlastnú prepravu. Mal dve dodávky, ktoré mu jazdili po celej Európe a často som sa s ním rozprával o všetkom, čo sa týkalo tohto biznisu. Čím viac sme sa o tom bavili, tým viac sa mi to páčilo a povedal som si, že doprava môže byť zaujímavá aj pre mňa. Šiel som teda do toho: začal som tento podnikateľský nápad vypracovávať v rámci maturitného zadania a zistil som, že preprava môže byť naozaj zaujímavý biznis. Všetky činnosti, ktoré sa v nej robia – jazdenie dodávkami, šoférovanie vo všeobecnosti, organizovanie prepráv, nákladov a vykladaní – ma naozaj zaujali. Celý tento podnikateľský plán som spísal do posledného detailu a vymyslel som si aj meno – Stigi-Trans. Pôvodne sa to malo čítať Štigi-Trans, keďže moje meno Stégmár sa po maďarsky číta so Š, ale každý to vyslovoval ako Stigi-Trans s tvrdým S a postupne som si na to zvykol aj ja. (Úsmev.)

Tento podnikateľský zámer som teda dokončil, spracoval a ešte predtým, než som s ním šiel na obhajobu, som o ňom a o tom, ako sa mi to celé zapáčilo, povedal otcovi. Otec ma pochválil a keď som mu povedal, že by som si to rád skúsil na vlastnú päsť, tak ma v mojom rozhodnutí podporil. S peniazmi mi pomôcť nevedel, ale dovolil mi pracovať na jeho živnosť. Išlo o starú živnosť, ktorú si založil v minulosti, a ku ktorej mi dal splnomocnenie, takže odvtedy som za všetky právne a finančné záležitosti zodpovedal ja. Bola to pre mňa veľká pomoc, pretože sme mohli začať podnikať v podstate okamžite a nemuseli sme chodiť po úradoch, čakať na vybavovanie papierov, zháňať rôzne podpisy, povolenia a podobne.

Náš prvý zamestnanec som bol ja sám. Sadol som do auta, schytil volant a dva mesiace som šoféroval po celej Európe. Hneď na začiatku sa mi pritrafila veľmi dobrá práca – jeden prepravca z okolia Dolných Obdokoviec sa dopočul, že som začal robiť vlastnú prepravu a potreboval presne také auto, aké som mal ja. Spýtal sa ma, či by ma zaujímala stála práca, minimálne na mesiac, počas ktorej by som pravidelne jazdieval do Talianska. Na to som mu odpovedal jednoznačným „samozrejme“, sadli sme si a dohodli sa. Do Talianska som jazdil trikrát do týždňa a toto obdobie považujem za skutočný začiatok našej firmy. V tom čase som bol živnostník, majiteľ, konateľ, špeditér aj šofér v jednej osobe. Počas týždňa som šoféroval, cez víkend som fakturoval a organizoval a od pondelka opäť jazdil.

V roku 2010 sme kúpili druhé auto, v roku 2011 tretie a štvrté a stále rastieme. Začali sme fungovať vo väčšom: prijali sme vlastných špeditérov, ktorí organizujú jednotlivé prepravy, máme stále viac a viac šoférov a špecializujeme sa na skutočne expresné prepravy. V júni 2011 som firmu transformoval zo živnosti na eseročku, pretože sme začínali mať vyššie obraty a mať spoločnosť s ručením obmedzeným mi prišlo bezpečnejšie ako hrať sa so živnosťou môjho otca. Predsa len, stať sa môže hocičo a ručiť celým majetkom rodiny je veľký risk.

Tomáš Stégmár (Foto: Tomáš Benčík)

Tomáš Stégmár (Foto: Tomáš Benčík)

Aké technické požiadavky by mal spĺňať vozový park dobrého špeditéra? Uprednostňujete nejaké značky?

Keďže sa odmalička zaujímam o autá, ako každý muž uprednostňujem nejaké značky pred inými. Pri výbere auta však značka nie je to prvé, na čo pozerám. V našej firme nájdete vozidlá z každej krajiny – Fiat, IVECO, Škoda a iné. Táto variabilita nám veľmi pomáha, lebo každé auto dokáže inak naplniť požiadavky zákazníka. Existujú autá jednopaletové, päťpaletové, šesť-, sedem-, osem- alebo aj desaťpaletové, pričom tento úložný priestor môže byť rozložený alebo organizovaný inak v každom aute.

Keď som začínal s prepravou, položil som si základnú otázku: ako to všetko spraviť čo najlacnejšie a najvýhodnejšie pre zákazníka? A prečo by mal zákazník platiť za osempaletové vozidlo, keď sa mu to všetko zmestí do päťpaletového? Musí byť preprava naozaj taká drahá? Podľa mňa nie.

Touto filozofiou sa riadime vždy, keď vyberáme auto. Niektorá značka vie dať toto, iná zase tamto. My si vždy vyberáme podľa toho, aké sú požiadavky na trhu, aké sú potreby našich zákazníkov a čo ich trápi naozaj. Väčšine zákazníkov naozaj nezáleží na tom, či ich tovar prenášame vo vozidle značky Mercedes, Fiat alebo Škoda. Samozrejme, nekupujeme úplne hocičo. Niektoré špeditérske firmy sa zameriavajú len na vyhranené typy áut, napríklad päťpaletové alebo osempaletové – toto nie je náš prípad. Nechceme od zákazníkov peniaze za niečo, čo v skutočnosti nepotrebujú a nevyužijú. Preto máme rozsiahly a rôznorodý vozový park, môžeme tak prispôsobiť výber auta špecifickým požiadavkám jednotlivých zákazníkov a vyhovieť im čo najlepšie. Chceme s našimi klientmi pracovať dlhodobo, takýto prístup vedia zákazníci oceniť a spokojné sú obe strany.

Tomáš Stégmár (Foto: Tomáš Benčík)

Tomáš Stégmár (Foto: Tomáš Benčík)

Spomínali ste, že vaša firma sa primárne zaoberá expresnými, teda veľmi rýchlymi prepravami. Čo to presne znamená a akým spôsobom ich zabezpečujete?

Naša firma sa špecializuje prevažne na prepravy tovaru v hmotnostiach od jedného kilogramu do jeden a pol tony. Je to preto, lebo tovar v týchto objemoch dokážeme transportovať prostredníctvom nášho vlastného vozového parku, ktorý tvoria väčšie vozidlá s dodávkovou karosériou, z ktorých ani jedno nie je staršie ako štyri roky a sú veľmi dobre udržiavané profesionálnymi technikmi. Prostredníctvom našich externých partnerov zabezpečujeme aj kamiónové prepravy vo väčších objemoch, ale pre tieto menšie vozidlá sme sa rozhodli preto, lebo sú veľmi flexibilné. Šofér kamiónu má predpísané prestávky, rôzne špeciálne limity a kontroly, obmedzený prístup do niektorých miest alebo na niektoré cesty. Naopak, s dodávkou alebo pickupom sa dostanete všade a šofér môže, pokiaľ chce, cestovať aj desať alebo dvanásť hodín a robiť si prestávky individuálne. Samozrejme, aj v tomto smere existujú zákonné predpisy, ktoré dodržiavame, každé vozidlo monitorujeme prostredníctvom GPS a šoféri sa nám hlásia minimálne každé štyri hodiny. Tieto pravidlá sú ale voľnejšie a týmto spôsobom zabezpečujeme našim zákazníkom skutočnú expresnosť, ktorú im nie každý veľký prepravca môže poskytnúť. Stáva sa nám, že objednávky prichádzajú naozaj rýchlo a tovar musí už na druhý deň byť niekde na druhom konci kontinentu, ale pomocou našich vozidiel a šoférov to vieme zabezpečiť.

Za roky našej existencie sme sa vyprofilovali ako profesionálna špedičná firma a tak nás zákazníci aj poznajú. Nechcú od nás to, čo nerobíme a oslovujú nás s tým, o čom vedia, že patrí do našej pôsobnosti. Myslím si, že v dohľadnej dobe budeme v našej brandži úplnými profesionálmi. To čo robíme, robíme veľmi dobre.

Aké sú vaše zásady práce s ľuďmi?

Mojou hlavnou a jedinou zásadou, ktorá mi pri práci s ľuďmi dáva pocit spokojnosti a čistého svedomia je to, že s ľuďmi treba všetko riešiť ľudsky. Treba ich brať ako ľudí, ako živé bytosti, a nie ako stroje. Každý človek môže mať nejaký problém alebo situácie, ktoré potrebuje riešiť. Vtedy musí podľa môjho názoru nadriadený pristupovať k tomuto človeku tak, aby toto riešenie mohol svojmu zamestnancovi umožniť. Samozrejme, v tomto smere sa musia stanoviť aj nejaké hranice, pretože takáto ochota sa dá jednoducho zneužívať. Ale doteraz som sa ku každému svojmu zamestnancovi správal tak, aby sme si udržali čo najľudskejší vzťah a dá sa povedať, že s každým mojím zamestnancom mám tak trošku aj nejaký kamarátsky, osobný vzťah. Preto, keď má dotyčný človek nejaký problém, nič mu nebráni v tom, aby za mnou prišiel, zdôveril sa, prípadne sa spýtal na môj názor, radu a podobne. Vždy, keď viem alebo mám aspoň nejakú možnosť, snažím sa pomôcť a poradiť.

To isté platí aj pri problémoch s financiami. Ak človek potrebuje nejaké peniaze dopredu pred termínom výplaty, iba málokedy sa mi stalo, že som touto formou odmietol pomôcť. Chcem, aby sa všetci moji zamestnanci a ich rodiny mali dobre, aby žili taký život, aký si zaslúžia alebo aký si sami predstavujú. Myslím si, že naša firma vie veľmi dobre ohodnotiť najmä šoférov. Odvádzajú veľmi tvrdú prácu, sú za volantom od pondelka do piatka a často doslova žijú v aute, je to nepohodlné, únavné a každé jedno euro si zaslúžia.

Čo by ste odporučili začínajúcim a mladým podnikateľom?

Každému človeku, ktorý začína podnikať by som odporučil, aby robil svoju prácu dobre, aby sa nebál výziev a robil to, v čom je dobrý. Nesnažte sa robiť všetko, ale zamerajte sa na to, čo vám ide a robte to poriadne. Nekomplikujte si život, robte veci priamo a jednoducho, hovorte to, čo si myslíte, žite čestne a správajte sa k druhým slušne. To je podľa mňa celé tajomstvo úspechu.

 

Celý rozhovor si prečítajte v časopise Úspešní manažéri 10/2015>>

Foto: Tomáš Benčík, www.tomasbencik.com

 

 

 

Komentáre

Rubrika: Príbeh podnikateľa