Marek Pitoňák: Prinášame ľuďom dobrý spánok

18. mája 2021 | Pridal: Viac

Dipl. Kfm. MAREK PITOŇÁK (*1984) je zakladateľom a spolumajiteľom obchodnej spoločnosti VEGAS Group, s.r.o., ktorá sa na slovenskom trhu zaoberá predajom vysokokvalitných, ortopedických taštičkových matracov, vankúšov, matracových chráničov a korektorov, ako aj samotných postelí a posteľnej bielizne. Pri ich výrobe sa používajú jedinečné technológie zohľadňujúce hygienické, zdravotné a anatomické aspekty spánku, aby bola zabezpečená jeho najvyššia kvalita. Firma VEGAS Group s.r.o. od svojho vzniku v roku 2007 priniesla tisíckam spokojných zákazníkov to, čo mnohí z nás považujú za to najcennejšie – pokojný a dobrý spánok.

Marek Pitoňák

Čím ste sa zaoberali na začiatku a čím sa zaoberáte dnes?

Bol tam veľmi výrazný vývoj. V roku 2007 sme začínali ako „no name“ značka, ktorú nikto nepoznal a išli sme cestou veľkoobchodu. V praxi to znamenalo, že sme oslovovali maloobchodné predajne a partnerov, ktorí by chceli od nás odoberať iné matrace, aké boli dovtedy na trhu dostupné.

V tom čase šli veľmi do popredia penové matrace, no my sme na trh prišli s taštičkovými matracmi – matracmi, ktoré mali v sebe pružinky obalené v netkanej textílii, ktoré sú životnosťou omnoho trvácnejšie, ako aj zdravšie a omnoho hygienickejšie. Ortopedický efekt, ktorý majú, si zachovávajú po dlhé roky. Pri iných matracoch sa ortopedický efekt znižuje veľmi rýchlo. V praxi to znamená, že matrace spiace telo nedokážu udržať. Spanie je z tohto pohľadu veda – nie je to síce nič príliš zložité, ale má to svoje zákonitosti a s ohľadom na fakt, že matrace si ľudia kupujú aj na desať alebo viac rokov a bežný človek má osemdesiat až deväťdesiat kíl, ten materiál musí túto váhu udržať osem hodín denne počas desiatich rokov. Len si predstavte, že máte zobrať takého človeka na ruky a držať ho tam hore osem hodín! Nie je to nič jednoduché. Preto musí byť materiál matracu vyrobený z komponentov, ktoré to vydržia a my sme s takými materiálmi prišli na slovenský trh.

Máme aj systém vlastných školení a vďaka Škole manažmentu HCA sme tento systém neskôr zdokonalili a vylepšili. Do firmy sme zaviedli organizačnú štruktúru, aby sme mali systém nielen v predaji, ale aj v riadení. Vďaka tomu sme zlepšili trvácnosť firmy a máme systém, ktorý dokáže fungovať samostatne a vie sa vyvíjať. Dvakrát do roka školíme predajcov, ako naše matrace ponúkať, prečo ponúkať práve tieto a vďaka tomu dobre vedia, čo predávajú. A keď niečo predávate so srdcom, je to niečo úplne iné a váš klient to vidí.

Takže, keďže sme vedeli, že to ide, rozhodli sme sa, že si otvoríme vlastné predajne. Samozrejme, zase sme sa dostali do stavu, v ktorom sme o svojej práci nevedeli nič. Nikto z nás nikdy žiadnu predajňu nemal, ani sme v žiadnej predajni nepracovali ako predajcovia a bol to teda úplne iný biznis. Dovtedy sme naše matrace ponúkali iba predajcom, no teraz sme ich museli ponúkať konečnému klientovi, čo sme sa museli naučiť. Ale vďaka tejto skúsenosti sme veľa vecí pochopili a mali sme úplne iný pohľad na to, prečo náš veľkoobchod šiel dovtedy tak, ako šiel.

Čím sú vaše predajne výnimočné?

V našej predajni vám predajca urobí aj kávičku alebo čaj a komunikuje s vami aj dve hodiny. Nie je to iba rýchloobrátkový nátlakový predaj. Tento koncept nám funguje a od roku 2015 sa ho podľa našich finančných možností snažíme rozširovať a kopírovať do ďalších miest. V roku 2014 sme začali komunikovať s HCA a keby sme sa boli začali vzdelávať skôr, všetky tieto peripetie by sme možno ani nemuseli absolvovať, ale na druhej strane si myslím, že aj keď dieťaťu poviete, aby sa niečoho nechytalo, lebo to páli, napriek tomu sa toho chytí, lebo chce na vlastnej koži zistiť, aké to je.

Kto všetko sú vaši zákazníci?

Našimi zákazníkmi sú všetci ľudia, ktorí chcú dobre spať. To znamená, že ich veľmi netriedime podľa veku, pohlavia, povolania alebo iných kritérií, ale máme jednu teóriu. Keď si človek kupuje napríklad auto, má na trhu k dispozícii rôzne modely: od Fabie až po Mercedes. Na jednej strane sú ľudia, ktorí cestujú denno-denne a potrebujú naozaj výkonné, spoľahlivé, pohodlné a bezpečné auto. Ale sú aj ľudia, ktorí auto potrebujú iba raz za týždeň, keď idú na nákupy alebo na návštevu k rodičom. Tí prví budú potrebovať Mercedes, ale tým druhým dobre poslúži každé auto, ktoré spoľahlivo funguje a jazdí.

Pri matracoch ale platí, že Mercedes potrebuje každý. Každý z nás totiž spí a bez spánku jednoducho neprežije, rovnako ako by neprežil bez vzduchu, jedla alebo vody. Sú to štyri základné potreby života a my sa k zákazníkom snažíme pristupovať tak, aby sme im vysvetlili dôležitosť týchto priorít. Matrac je naozaj veľmi dôležitý a je to veľmi významná súčasť nášho života, ktorá jeho kvalitu ovplyvňuje omnoho viac, ako by ste tušili.

Marek Pitoňák

Aké odporúčania máte pre vedenie maloobchodnej predajne?

Napriek tomu, že dnešný svet je svetom internetu, je veľmi, veľmi dôležité, kde vaša kamenná predajňa stojí. Nie je jedno, či máte predajňu na kraji mesta, v centre obchodného domu alebo na hlavnej ulici, kde sa nedá zaparkovať. Druhá vec je, že ľuďom sa nechce chodiť po schodoch, takže musíte byť na prízemí. A ďalší bod je, že predajňa musí byť otvorená. Zákazníci musia vidieť dovnútra, musia cítiť, že ich vítate. Samozrejmosťou je čistota.

Toľko k tým fyzickým predpokladom, lebo to najdôležitejšie je personál. Človek vo vašej predajni je prvý človek z vašej firmy, s ktorým sa zákazník stretne. A musí to byť niekto, kto urobí vynikajúci prvý dojem. Musí zákazníka pekne privítať, dobre nasmerovať, pekne komunikovať a vytvoriť priateľskú atmosféru, ktorá sa viaže k vašej značke. Rovnako to platí aj pri vodičoch, ktorí vám tovar dovezú – aj tí musia mať všetkých päť pohromade. Naozaj nie je jedno, kto túto prácu robí.

Dôležité je váš personál dobre zaškoliť. Nemôžete predajcu do predajne strčiť s tým, že ste ho iba dnes zobrali do roboty a rovno ho hodíte do vody. Môže to byť aj dobrý človek, otvorený, usmiaty a extrovert, no nebude to fungovať. Ten človek musí vedieť, ako to vo firme funguje, čo a ako má ponúkať, komu má zavolať v prípade mimoriadnej situácie a ako ju má riešiť, poznať svoje produkty a tak ďalej. Aj keď je človek veľmi dobrý, podľa našej skúsenosti ho potrebujeme aspoň dva týždne viesť, aby sme mu ukázali, ako to bude fungovať. A následne môže ísť a samostatne predávať. Bez tréningu môže človek v prvých dňoch spôsobiť viac škody ako osohu, aj keď neúmyselne, lebo sa nevie zorientovať.

Čo by ste odporúčali v oblasti manažmentu financií?

V tomto smere si dovolím hovoriť iba z vlastnej skúsenosti, lebo neviem, ako je to v iných firmách alebo obrovských nadnárodných korporáciách. Ale moja skúsenosť ma naučila, že to najdôležitejšie je nebyť benevolentný v oblasti splatnosti faktúr. V tomto smere treba ísť s vašou toleranciou úplne na nulu. To znamená netolerovať neplatičov a nesúhlasiť s neférovými podmienkami.

Firmy a zákazníci vás skúšajú. Nemusíte obchodovať s každým: stanovte si podmienky nulovej tolerancie a bude sa vám dýchať omnoho lepšie. Potom, keď plánujete, môžete rátať s reálnymi sumami, nie s nejakými teoretickými peniazmi vo vzduchu. Vaša budúcnosť sa potom dá dobre odhadnúť. Zákazníci a firmy skúšajú, kam až viete povoliť a musíte si určiť presné hranice, odkiaľ a kam ste až ochotný zájsť. A ja viem, že mám dobrý produkt. Viem, čo predávam a viem, že aj náš čas a náš život niečo stojí. Nebudem len tak niekoho úverovať tovarom či peniazmi – na to sú tu iné inštitúcie.

Čo by sa mal podnikateľ učiť?

Z môjho pohľadu je najdôležitejšie naučiť sa delegovať prácu, čo znamená nerobiť všetko sám. A dôležité je naučiť sa dôverovať ľuďom. Podávajte úlohy ďalej, lebo keď sa zbavíte tej denno-dennej práce, firma dokáže znovu rásť a nezahltí vás každodenná aktivita, v ktorej nebudete mať čas na vývoj ani výskum budúcnosti a nájdenie nových myšlienok. Pamätám si na obdobie, keď sme tu boli štyria-piati, každý robil všetko a naša firma nerástla. Keď sme sa naučili odovzdávať prácu druhým a pripustili sme, že aj druhý človek to bude schopný urobiť minimálne tak dobre, možno aj lepšie, začalo to rásť a naše myšlienky sa začali rýchlo a masívne šíriť.

Ste mladý človek a máte skúsenosti so životom v Nemecku aj Českej republike, ktoré sú považované za krajiny s vyššou životnou úrovňou. Prečo ste sa rozhodli podnikať na Slovensku?

Jediný dôvod je ten, že som sa tu narodil, žili tu moji rodičia a predkovia. Slovensko mám ako krajinu rád, veľmi sa mi tu páči a vidím možnosti, ktoré tu máme. Keď odtiaľto človek odíde, možno si urobí lepší život pre seba a svoju rodinu, no v druhej krajine stále budete cudzincom, minimálne vy a možno ešte vaše deti, a hlavne mi to pripadá ako útek od zodpovednosti za našu vlasť.

Tu som sa narodil, tu žijem a z môjho pohľadu je našou povinnosťou vrátiť investíciu, ktorú do nás naši rodičia vložili. Ak všetci utečieme, Slovensko nebude nikdy bohaté, ani sa tu nezlepší hospodárska či politická situácia. Mozgy a kapacity utekajú preč, čo je na jednej strane pochopiteľné, lebo človek je individuálny tvor a v prvom rade myslí na prežitie seba, no my na Slovensku nežijeme vo vojne ani v podmienkach, pred ktorými by sme museli utekať. Tu je životná úroveň dobrá: choďte sa pozrieť na Ukrajinu, kde je dodnes priemerný zárobok osemdesiat eur. Máme sa tu fantasticky, kráľovsky! Len si to neuvedomujeme a vidíme Západ, kde je to ešte lepšie. Nie je však dôvod utekať a naopak si myslím, že keď tu zostaneme a presadíme naše myšlienky, Slovensko pôjde hore a raz z neho bude dobrá, krásna krajina. Ani Švajčiarsko či Írsko nezbohatlo za noc, ani Rím nebol postavený za jeden deň. To, čo sa udialo v histórii, sa už neodstane a s tým už nič neurobíme, ale sme tu na to, aby sme s tým niečo urobili teraz. A keď všetci utečieme, možno si budeme môcť kúpiť lepšie auto a ísť dvakrát na dovolenku, no na konci života sa sami seba opýtame: čo si urobil? Prečo si tu bol? Preto, aby si chodil trikrát na dovolenku? To je síce super, ale čo tu po tebe zostalo?

Komentáre

Rubrika: Príbeh podnikateľa