AGGLU: Majstri priemyselných lepidiel

29. november 2016 | Pridal: Viac

PAVOL ANTAL so synom JÁNOM a dcérou JANOU sú vedúcimi predstaviteľmi spoločností AGGLU SK, s.r.o. a AGGLU Technology s.r.o., ktoré na slovenskom, českom a maďarskom trhu dodávajú svojim klientom komplexné riešenia v oblasti priemyselných lepidiel. Zo svojej centrály v Turčianskych Tepliciach a externých pobočiek zabezpečujú nielen predaj a distribúciu najširšieho sortimentu priemyselných lepidiel na svojich trhoch, ale aj odborný tréning odberateľov a dodávku profesionálnych technológií týkajúcich sa ich aplikácie. Svojim klientom takisto zabezpečujú úplný servis, technologickú podporu a poradenstvo v oblasti lepenia.

S Pavlom Antalom – zakladateľom spoločnosti, Jánom Antalom – výkonným riaditeľom a Jankou Pavlačkovou – office manažérkou, sme sa rozprávali o ich spoločnom podnikaní, zásadách vedenia firmy a cieľoch do budúcnosti. Rozprával sa s nimi MARCEL PAVLÍK.

Ján a Pavol Antalovci, Janka Pavlačková (Foto: Tomáš Benčík)

Ján a Pavol Antalovci, Janka Pavlačková (Foto: Tomáš Benčík)

Ako ste začínali a aká bola vaša cesta k vlastnému podnikaniu?

Pavol: Živnostenský list som si vybavil v roku 1992. O moju rodinu som sa vždy staral sám a nikdy som nebol na úrade práce. Vyskúšal som veľa robôt a zamestnaní – robil som strechy, montoval a vyrábal nábytok a mnoho iných vecí.

V roku 2005 ma do svojej firmy pozvali moji bývalí spoločníci, ktorí obchodovali s lepidlom. Predtým som v obchode veľmi nepracoval, lebo som sa venoval hlavne výrobe, ale napriek tomu som spoločnosť riadil ja. Moji spoločníci mi mali robiť podporu, ale naše podnikanie s lepidlami nedopadlo celkom dobre, takže som bol nútený pokračovať v obchode sám a v tej dobe som sa rozhodol, že si nájdem posilu, ktorej budem môcť naozaj dôverovať. Stiahol som k sebe syna Janka a hľadali sme model, ako fungovať ďalej. Neskôr prišiel moment, keď som Jankovi „navalil“ tak veľa roboty, že za mnou prišiel s tým, že sa musíme učiť, lebo takto to ďalej nepôjde. Obaja sme sa začali vzdelávať a odrazu sa nám otvorili oči a začali sme biznis robiť úplne inak. Stále sme sa snažili robiť to, čo vieme robiť najlepšie – priemyselné lepidlá – a keďže som vedel a videl, že môj syn je veľmi šikovný, odovzdal som riadenie firmy a post výkonného riaditeľa jemu. Dohodli sme sa, že celú operatívu a prácu s ľuďmi bude robiť on, lebo mu to ide lepšie, kým mojou hlavnou úlohou bude určovať smerovanie firmy a držať nad ňou dozor. Tým pádom sme nastavili pravidlá, zostavili spoločnú firemnú štruktúru a začalo sa to hýbať dopredu.

O pár rokov som dostal nápad, že AGGLU by mohlo predávať aj technológie týkajúce sa lepenia, aby podporilo svojich klientov. Z vysokej školy som do spoločnosti stiahol aj dcéru Janku, ktorá je u nás office manažérkou a spolu s Jankom sa veľmi dobre starajú o obe spoločnosti. Teším sa z ich práce. (Úsmev.)

Aké sú vaše zásady práce s ľuďmi?

Pavol: V prvom rade musíte hľadať to dobré, čo v človeku je, a postupne mu vysvetľovať, ako chcete, aby sa práca robila. Vybrali sme sa trochu zložitejšou a náročnejšou cestou – našich ľudí si vychovávame úplne sami. Neprijímame nejakých expertov z vonku alebo od konkurencie, lebo sa nám veľakrát neosvedčili. Nehovorím, že by sa s takými ľuďmi nedalo spolupracovať, ale je lepšie vychovať si vlastných ľudí, aby rozumeli rozmýšľaniu šéfa a jeho vízii.

Ján: Ako už bolo povedané, hlavné je hľadať v ľuďoch to dobré a snažiť sa ich vychovať. Za istých podmienok sa dá spolupracovať aj s ľuďmi od konkurencie, ak o to majú záujem aj oni. A je tiež dôležité dať ľuďom cieľ a víziu, ktorú prijmú za svoju. Potom sa s nimi dá pracovať.

Ján a Pavol Antalovci (Foto: Tomáš Benčík)

Ján a Pavol Antalovci (Foto: Tomáš Benčík)

Kto sú vaši zákazníci?

Janka: Naším zákazníkom môže byť každý, kto lepí, a v podstate aj ten, kto nelepí, lebo ako vraví Janko, práve uňho existuje najväčší potenciál na to, aby lepiť začal. (Úsmev.) Tým, že v AGGLU Technology ponúkame technológie a servis na všetky možné aplikácie lepidiel, naša zákaznícka základňa je veľmi široká. Poskytujeme služby pre drevársky priemysel, polygrafiu, auto-moto priemysel, papierenský priemysel a mnohé iné.

Pavol: Naše lepidlá pritom neponúkame iba veľkým výrobným spoločnostiam, ale aj niektorým koncovým spotrebiteľom. Vyrábame aj malé balenia a máme vlastných predajcov, ktorí predávajú aj polkilové alebo kilové balenia. Aj malí spotrebitelia, ako stolár alebo kníhviazač, si vedia kúpiť balenia, ktoré sú pre nich vhodné. Naše produkty neumiestňujeme do obchodných reťazcov, ale ponúkame ich výlučne prostredníctvom vlastných predajcov.

Akým spôsobom hľadáte a oslovujete nových zákazníkov?

Pavol: Keďže trh je obrovský, lepí sa doslova všade a z nášho pohľadu na ňom máme len veľmi malý podiel, máme pred sebou ohromne veľa práce. Naši obchodno-technickí zástupcovia pre daný región aktívne vyhľadávajú nových zákazníkov a starajú sa o tých súčasných. Ale hlavné je chodiť s otvorenými očami a všímať si príležitosti. Zákazníci sa potom nájdu.

Ján: Okrem vlastného vyhľadávania sme zistili, že ako rastieme, pomaly získavame zákazníkov aj na odporúčanie alebo cez referencie. Naši klienti, obchodní partneri alebo dodávatelia nás odporučia a zákazníci nám sami zavolajú. Navyše, chcú s nami spolupracovať aj mnohí výrobcovia technológií a to stále vo väčšej miere. V budúcnosti by sme sa radi stali certifikačným strediskom pre tieto technológie, takže tento záujem nás veľmi teší.

Pavol: Naším dlhodobým cieľom je vybudovať skúšobné stredisko, respektíve laboratórium, v ktorom budeme vedieť ohodnotiť a autorizovať kvalitu lepeného spoja alebo samotného lepidla s tým, že na to budeme môcť dať vlastnú pečiatku. Budeme teda autorizovanou certifikačnou spoločnosťou a chceme dosiahnuť to, že sa na slovenskom, českom, maďarskom a ani na iných trhoch nepredá ani kilo lepidla bez toho, aby sme o tom vedeli. (Úsmev.) Účelom je, aby sme zákazníkovi vedeli povedať, že keď bude používať toto lepidlo, vieme mu garantovať úspešnosť celého procesu od začiatku až do konca.

Ako by ste z pohľadu odborníkov definovali „dobré lepidlo“?

Pavol: S lepidlami je to ako s autami. Keď niekomu položíte otázku, ktoré auto je dobré, okamžite musí nasledovať otázka, na čo sa to auto bude používať. Chystáte sa pretekať, zvážať drevo z hory, prenášať paletový alebo sypký materiál alebo to má byť reprezentatívne vozidlo určené čisto pre majiteľa? Práve preto musí byť obchodno-technický zástupca veľmi zdatný, aby mohol identifikovať lepené materiály, technológiu, ktorá sa používa, a hlavne konečný výrobok. Niekto by si možno povedal, že lepidlo, ktoré perfektne fungovalo na interiérové dvere, bude dobré aj na vchodové, ale nie je to vôbec tak. Je rozdiel lepiť toaletný papier a lepiť kartón. Je rozdiel lepiť plasty v studenom a v teplom prostredí. „Dobré lepidlo“ je čisto na posúdení obchodno-technického zástupcu.

Ján: Ako povedal otec, povedať o nejakom lepidle, že je to najlepšie na všetko, sa jednoducho nedá. Dokonca sa nedá povedať ani to, ktoré by bolo najrýchlejšie, a to ani v rámci jedného priemyslu. Pre domáceho stolára je rýchle lepidlo také, ktoré schne pätnásť minút, ale v nadnárodnej nábytkárskej spoločnosti s nepretržitou prevádzkou je rýchle lepidlo také, ktoré schne do minúty. Rýchlosť, pevnosť a iné vlastnosti sú veľmi relatívne a ak sa v lepení niekto nevyzná, môže zbytočne premrhať obrovské sumy peňazí a nenávratne znehodnotiť svoj výrobok. Práve preto tu pre zákazníkov sme – aby sme im v tom zabránili. (Úsmev.)

Janka Pavlačková, Ján a Pavol Antalovci  (Foto: Tomáš Benčík)

Janka Pavlačková, Ján a Pavol Antalovci (Foto: Tomáš Benčík)

Znamená to, že svojich zákazníkov školíte?

Pavol: Vždy sa o to snažíme. U niektorých zákazníkov sa to dá, u niektorých nie, ale pokiaľ má odberateľ záujem, školíme nielen jeho osobne, ale aj jeho pracovníkov, lebo lepenie je pomerne zložitý proces. Veľa spoločností sa pri lepení tvári, že vedia, čo robia, ale v skutočnosti to tak nie je. Kedysi sa hovorilo, že 90 % firiem lepeniu nerozumie a aj dnes si myslím, že je to tak. Podstatu lepenia veľmi nechápu, ale chcú, aby im to fungovalo. A tam sa dostávame k slovu my: vysvetľujeme procesy lepenia po odbornej stránke. Keď zákazník chce, vieme ho to všetko naučiť, a keď nechce, tak mu dáme, čo požaduje, a postupne sa ho tak či onak snažíme zaškoliť.

Aké sú vaše zásady práce s rodinou?

Pavol: Pracovať s rodinou je veľmi ľahké, len to treba vedieť. (Úsmev.) Základom je rešpektovať sa navzájom a byť ochotný si porozumieť. Na začiatku to možno nebolo vždy jednoduché, ale čo dobré je na začiatku jednoduché? Treba si uvedomiť, že aj ten druhý človek môže mať pravdu a byť ochotný vypočuť si jeho názor. Potom môžete vychádzať dobre.

Ján: Je tiež potrebné vyjasniť si, aké je postavenie v práci a aké doma. Keď odídeme z firmy a zamknú sa dvere kancelárií, pracovné veci končia. Z mojej strany si musím uvedomiť, že môj otec je stále môj otec a že ním stále bude. Keď si to človek uvedomí, potom je to jednoduché. Našťastie máme rovnaké zmýšľanie a nemusíme spolu bojovať. (Úsmev.)

Aké sú vaše hlavné životné zásady?

Janka: Mojím heslom je určite to, že kto nestavia vzdušné zámky, nepostaví žiadny. Bez cieľov sa žiť nedá a rovnakým heslom sa riadime aj u nás v rodine. Nebudujeme len našu spoločnosť, ale aj vzťahy s druhými ľuďmi a budúcnosť.

Pavol: Myslím si, že počas svojho života som sa stále snažil pomáhať ľuďom a táto vlastnosť mi ostala dodnes. Keď je pomoc potrebná, nerozmýšľam, či ma to bude niečo stáť alebo či to pre mňa bude výhodné. Jednoducho konám, lebo tak je to správne. Veľmi ma bolí, keď ľudia ubližujú iným ľuďom alebo sa niekto nad niekoho povyšuje. A to najdôležitejšie je mať rád svoju rodinu a iných ľudí. Dajte im vzdelanie, naučte ich robiť a ukážte im, čo ďalej.

Ján: Rodina bola spomenutá a ja mám ešte jedno heslo: ak by sme robili všetko, čoho sme schopní, doslova by sme nad sebou žasli. To povedal Thomas Edison a mal pravdu. Prvé zlyhanie v živote človeka je, keď niečo ani neskúsi. Ak ani nezačnete, môžete to rovno zabaliť.

Celý rozhovor si prečítajte v časopise Úspešní manažéri 11/2015>>

 

Foto: Tomáš Benčík, www.tomasbencik.com

Komentáre

Rubrika: Príbeh podnikateľa