Oplatí sa brať uchádzačov do zálohy?

24. november 2015 | Pridal: Viac

Pre každého zamestnávateľa je dôležité, aby mal všetky kľúčové posty vo firme obsadené počas celého roka. Najmä pre malé a stredné firmy môže byť pohromou, pokiaľ im naraz vypadnú viacerí kľúčoví ľudia. Na druhej strane, cena práce neustále narastá a prezamestnanosť môže takisto zaťažiť firemné financie. Otázka teda znie takto: je správne prijímať pracovníkov do zálohy aj napriek tomu, že pre nich nemáte pripravenú okamžitú prácu?

Odpoveď na túto otázku sa môže líšiť od firmy k firme či od odvetvia k odvetviu. Rozhodne preto netvrdím, že práve tá moja je najsprávnejšia. Som však presvedčená o tom, že brať uchádzačov do rezervy sa niekedy oplatí. Na druhej strane, má to svoje konkrétne dôvody a vždy treba postupovať premyslene.

Výrobní pracovníci

V každej firme existujú ľudia, ktorých by sme mohli v jednoduchosti opísať ako „výrobných pracovníkov“. Vo výrobných firmách je to veľká časť zamestnancov, ktorí priamo vyrábajú výrobky.

Každý takýto pracovník má istú výkonnostnú kapacitu, ktorú za osem pracovných hodín dokáže naplniť. Tento výkon sa samozrejme dá zlepšovať, ale nemôžete ho zvyšovať donekonečna. V našom prípade by pravdepodobne nebolo možné, aby jedna telefonistka pracovala za dve.

Preto je dobré mať vytvorenú rezervu, aby vás prípadný výpadok nemohol ohroziť. Kedy sa to stáva? Dám vám reálny príklad z našej praxe: sme firma, ktorá potrebuje tržby aj v letných mesiacoch a preto priebežne ľudia dovolenkujú a ostatní ich zastupujú. Odsúhlasili sme dovolenky niekoľkým telefonistom z oddelenia call centra s vedomím, že ostatní ich v tom týždni zastúpia. Zrazu nám však v tom istom týždni ochoreli ďalší traja a už sme mali problém zvládnuť plánovaný počet stretnutí. V konečnom dôsledku tento stav ohrozoval naše výsledky. Práve vtedy je fajn, ak máme aspoň jedného človeka navyše, ktorý môže nahradiť nečakaný výpadok. Je to človek, ktorý za normálnych okolností robí aj inú prácu. Snažíme sa o to, aby sme takto v zálohe mali iba jedného alebo maximálne dvoch ľudí.

Foto: Pavol Kulkovský

Foto: Pavol Kulkovský

Obchodní zástupcovia

Čo sa týka obchodných zástupcov, treba brať do úvahy to, že ich prijímanie a zaškoľovanie je o niečo dlhší a náročnejší proces. Keď sa s uchádzačom dohodneme, že máme záujem o vzájomnú spoluprácu, začneme robiť ďalšie kroky: ďalšie stretnutia, ďalšie tréningy, posunieme ho to fázy prípravy a tak ďalej.

Aj v prípade, že do daného regiónu potrebujeme iba jedného obchodníka, dohodnem sa na spolupráci aj s dvomi uchádzačmi. Robím to preto, lebo fáza prípravy odhalí veľa a občas ju “prežije” len jeden z nich. Už sa mi stalo, že človek, ktorý bol od pohovoru mojím favoritom, ma v príprave úplne sklamal. Viackrát nedodržal postupy, na ktorých sme sa dohodli a to pre každého pracovníka u nás znamená konečnú. Pokiaľ by sa aj stalo, že prípravu zvládnu obidvaja uchádzači, nastúpia do práce a je jasné, že dlhodobo nemôžu v regióne pôsobiť spoločne, o dlhodobej spolupráci rozhodnú ich výsledky.

Schopný človek, pre ktorého práve nemáte prácu

Možno sa vám už stalo, že ste na pohovore stretli veľmi schopného človeka, ktorý by k vám perfektne zapadol. Ibaže vôbec nepasoval na tú pozíciu, ktorú ste práve potrebovali obsadiť. Čo s tým?

Ja osobne veľmi chcem, aby v našej firme pracovali schopní ľudia. Vždy, keď robím pohovor na akúkoľvek pozíciu, vnímam človeka komplexne: skúmam jeho osobnosť, jeho schopnosti, produktivitu v poslednom období a tak ďalej. Keď zistím, že je perfektný a má potenciál, no nie na práve obsadzovanú pozíciu, začnem rozmýšľať, ako by nám tento človek mohol pomôcť napĺňať naše ciele.

Mám aj konkrétny príklad: robili sme pohovory na pozíciu pracovníka reklamačného oddelenia. Viac sme preferovali muža, ktorý by dokázal opraviť aj technické závady. Počas tohto procesu mi zavolala jedna pani a povedala mi, že je bývalá obchodníčka z podobnej firmy ako je naša a chcela by sa uchádzať o túto pozíciu. Vedela som, že na túto pozíciu by som ju nezobrala, ale páčila sa mi jej komunikácia, tak som si s ňou dohodla termín pohovoru.

Môj pocit ma nesklamal. Bola to príjemná, energická žena s niekoľkoročnými skúsenosťami v predaji. Od predaja si už chcela oddýchnuť a moju ponuku na pozíciu telefonistky v call centre odmietla. Vedela, že aj tam človek predáva, len s tým rozdielom, že nie hmotný produkt, ale stretnutie. V takýchto situáciách je veľmi dobré, keď človek, ktorý robí pohovory, vie viac o zámeroch a stratégiách vedenia firmy. V tom čase som vedela, že budeme vytvárať nové oddelenie servisu zákazníkov a človeka, ktorý by bol presne taký ako ona, tam budeme potrebovať. Potrebovali sme niekoho, kto nie je iba bežným telefonistom, ale má aj obchodníckeho ducha a skúsenosť so živými zákazníkmi. Nakoniec do dopadlo tak, že šéf ešte ani nestihol pripraviť všetky postupy a ja som už mala preňho človeka. Táto pani u nás dodnes pracuje, má výborné výsledky a sme radi, že ju máme.

Asi naozaj platí, že nič, čo sa nám stane v živote (aj v tom profesionálnom), nie je náhoda. Keď teda stretnete vynikajúceho človeka a viete, že by pre vás mohol mať vysokú hodnotu, nepremrhajte svoju šancu. Najlepší budete vtedy, keď najlepší ľudia budú pracovať pre vás, nie pre konkurenciu.

Autor: Stanislava Škodová, ORIN Slovakia, s.r.o., www.orin.sk
Foto: Pavol Kulkovský, www.kulkovsky.com

Komentáre

Rubrika: Personalistika