Ako vychovávať profesionálov: aj nevedko je lepší ako truhlík

1. september 2016 | Pridal: Viac

Vedomosti uchádzača sú kľúčovým kritériom pre prijatie do mnohých zamestnaní. Ak máte autoservis a hľadáte automechanika, nemáte čas ani priestor na to, aby ste ho učili, čo je motor a čo prevodovka. Pokiaľ nie je kvalifikovaný, nemôže nastúpiť. Životopisy ale môžu o znalostiach a skúsenostiach človeka nehovoriť úplnú pravdu. Našťastie existuje spôsob, ako zistiť skutočnú úroveň vedomostí uchádzača a ako ich zvýšiť.

Pokiaľ aj vy pracujete v takomto vysoko profesionálnom odvetví, nebudem vás ďalej napínať. Ten najlepší spôsob, ako overiť vedomosti uchádzača, je posadiť ho počas pohovoru do jednej miestnosti so skutočným profesionálom a nechať ho posúdiť, či kandidát vie, alebo nevie.

Kto vie, vie aj to, koľko vedia iní

Dobrý profesionál – a je jedno, v akom odbore – potrebuje iba pár otázok na to, aby jasne určil slabé a silné stránky uchádzača. Keby som ja ako profesionálny golfista mal ohodnotiť iného golfistu, čo som už mnohokrát robil, jednoducho by som mu podal nejaký kus dreva a povedal mu, aby ho chytil ako golfovú palicu. Jeden pohľad na to, ako ju uchopí, drží a ako s ňou hýbe by mi povedal všetko o tom, aký je dobrý.
Ak nejakú prácu ovládate naozaj perfektne, je pre vás pomerne jednoduché zistiť, čo o nej vedia ostatní. Pokiaľ ale toto nie je váš prípad, tak si buď nájdite niekoho, kto sa v nej naozaj vyzná, alebo ho nechajte, aby vám napísal otázky, ktoré sa máte na pohovore pýtať. Tieto otázky sa potom môžete naučiť spolu so správnymi odpoveďami, ale je to naozaj krajné riešenie, lebo skutočné vedomosti sa nedajú nahradiť ničím.

Foto: Rudolf Baranovič

Foto: Rudolf Baranovič

Pozor na „truhlíkov“

Pokiaľ vám kandidát na pohovore povie, že nepozná odpoveď na tú-ktorú otázku, nehádžte ešte flintu do žita. Je to znak pomerne vysokej inteligencie, hoci to tak možno na prvý pohľad nevyzerá. Tento človek aspoň vie, že nevie! To vám nesmierne uľahčí prácu, keď ho budete učiť a trénovať. Na druhej strane, ak človek zjavne niečo nevie ale myslí si, že áno, znamená to, že si ešte ani neuvedomil, že nevie. Ľudia s takýmito „vedomosťami“ potom konajú nesprávne, pričom sú skalopevne presvedčení o svojej pravde. Skutočne múdri ľudia vedia, čo vedia a čo nevedia. Neexistuje veľa oblastí a odborov, v ktorých si len myslia, že vedia.

Ak niečo viete, dokážete v danej oblasti dosiahnuť výsledky. Je to ten jediný skutočný test vašich vedomostí. Ak si iba myslíte, že viete, môžete mať výsledky, ktoré sú excelentné, veľmi dobré, prijateľné, priemerné, podpriemerné, nedostatočné alebo dokonca ničivé, a to všetko je spravidla otázkou náhody. Avšak najväčšie nebezpečenstvo hroziace od ľudí, ktorí „vedia“ je to, že nikoho nepočúvajú. Väčšinu príkazov a inštrukcií zmetú zo stola ako niečo, „čo už dávno viem“ a nevypočujú si ani priateľskú radu. Preto je pomerne náročné ich zaškoliť a ešte ťažšie viesť.

Pokiaľ teda nepotrebujete uchádzača s naozaj rozsiahlymi, už naučenými technickým vedomosťami, je možné prijať niekoho, kto nevie nič (a vie o tom) a vytrénovať ho: “Takto robíme toto, takto robíme tamto. Iba sa do bodky riaď týmito inštrukciami a nebudeš mať žiadny problém. Príjemnú prácu!”

Bežný, priemerne inteligentný človek bez akýchkoľvek skúseností, predsudkov a „komplexu vedomostnej nadradenosti“ by mal byť schopný riadiť sa týmito inštrukciami a začať pracovať vo veľmi rýchlom čase. Mnoho majiteľov si neuvedomuje, že namiesto toho, aby sa snažili pritiahnuť existujúcich zamestnancov od konkurentov v tej istej oblasti, je často jednoduchšie, lacnejšie a efektívnejšie prijať produktívneho človeka „z ulice“, ktorý v danom biznise nikdy nepracoval, a vytrénovať ho. Zaškoľovať produktívnych ľudí býva pomerne jednoduché – rýchlo chápu zmysel a nemajú problém robiť presne to, čo im poviete, keď tomu rozumejú.

Mám v Austrálii priateľa, ktorý v minulosti pracoval pre jednu poisťovňu. Bol ich top predajcom a ďaleko prekonával všetkých ostatných. Jeho výkon bol taký extrémny, že predával takmer desaťnásobok toho, čo bežný predajca v tomto biznise. Tak sa rozhodol založiť si vlastnú firmu a vytrénovať ostatných v tom, čo robil. Začal najímať ľudí z poisťovní a bánk a vysvetľovať im, ako robiť svoju prácu poriadne.

Čoskoro si však uvedomil, že to nepôjde. Čokoľvek, čo im povedal, „sa nedalo“, „sa tak bežne nerobilo“, „nezhodovalo sa s ich skúsenosťou” a tak ďalej. Každý z nich mal mnoho dobrých dôvodov, prečo sa to nedalo urobiť, ale jeho úspech bol krikľavým kontrastom k ich slovám. Nakoniec si uvedomil, že nemôže prijímať nikoho, kto mal akékoľvek skúsenosti z tejto oblasti, a začal prijímať umývačov okien, učiteľov, automechanikov – kohokoľvek, kto chcel poctivo pracovať. Všetci títo ľudia túžili po zmene kariéry a boli ochotní počúvať ho. Vytrénoval ich a mnohí z nich boli rovnako úspešní ako on. S desiatimi predajcami predával toľko, ako iné firmy so stovkami zamestnancov, a viete si určite predstaviť, aká zisková bola jeho firma.

Ak sa pozrieme na vzdelanie, znalosti a vedomosti ako také, dosiahnuť to, aby niekto, kto nevie, vedel, je pomerne jednoduché. Ale ak si ten človek myslí, že vie, a je o tom presvedčený napriek tomu, že to zjavne nie je pravda, musíte najprv spôsobiť, aby si uvedomil, že nevie, prijal, že nevie, a až tak sa môžete pokúsiť o to, aby vedel. A to je omnoho náročnejšie!

Na druhej strane, pokiaľ je uchádzač ochotný, produktívny, čestný a to jediné, čo mu chýba, sú vedomosti, je to dobrá správa, lebo pokiaľ viete, čo robiť s „truhlíkmi“, viete chýbajúce vedomosti veľmi ľahko doplniť. Dobrý človek, ktorý vie, čo vie, čo nevie a je ochotný sa učiť, má budúcnosť v každej správnej firme. Prajem vám veľa zdaru pri výchove vašich profesionálov!

Autor: Mårten Runow, Performia International, www.performia.net
Foto: Rudolf Baranovič, www.facebook.com/ruiger

 

Komentáre

Rubrika: Personalistika