Ako mať pod sebou ľudí, ktorí chcú rásť

21. apríl 2016 | Pridal: Viac

Táto Zem je miestom, kde žije mnoho ľudí. A robia aj mnohé spoločné veci. Spolu žijú, spolupracujú, spolu tvoria, a tak ďalej. Ľudia sa navzájom spolu viac či menej ovplyvňujú. Vedomé pozitívne ovplyvňovanie, ktorého účelom je posun vpred (človeka, úlohy, firmy), to je v mojich očiach motivácia.

Forma motivácie môže byť rôzna. Možno si myslíte, že najviac človeka motivujú peniaze. Moja skúsenosť je ale iná. Správna motivácia sa podľa mňa skladá z mnohých zdanlivo „drobných“ súčastí.

Peniaze ľudia pre život potrebujú, ale v mojich očiach je to len jedna časť toho, čo potrebujú naozaj. Ale ľudia, ktorí oceňujú len peniaze, asi v mojom okolí ani nie sú. Keď sú ľudia odmeňovaní podľa svojho výkonu, odmena za ocenenie určite poteší. Ale z mojej skúsenosti ľudia viac ocenia úprimné uznanie.

Ja svojich ľudí presviedčam, že sme jeden tím, že práca každého z nás zabezpečuje úspech tímu. A že práve napríklad obchoďáci zabezpečujú, že naše deti majú jogurty a pomaranče. Mladý a bezdetný chalan-obchoďák to pocítil ako veľkú zodpovednosť: on je slobodný a zrazu živí toľko detí! V tej chvíli ale išli jeho čísla prudko hore. Keď rieši svoju prácu, už pri jednaní vidí, že za chrbtom niekde stoja naše deti a čakajú, že sa o nich postará. A rovnako, ak má pri rokovaniach ťažšiu chvíľu, vidí celý náš tím za svojím chrbtom a cíti jeho podporu. To jeho schopnosti násobí, posilňuje.

Pri motivácii je podľa mňa dôležité skúmať aj účel, prečo chcem ľudí motivovať a čo má z motivácie vyplynúť. Motivácia by sa podľa mňa mala odvíjať aj od človeka, ktorého motivujem, a preto je pre mňa dôležité poznať ho, vcítiť sa do neho. Vtedy mu viem lepšie poradiť, ako zvýšiť svoje schopnosti a tým aj výsledok svojej práce. Motivácia len pre pracovný výsledok, ale na úkor človeka, podľa mňa nie je dobrá.

Foto: Vladimír Veverka

Foto: Vladimír Veverka

Motivujte pozitívne, nie trestom

V každej téme sa dá nájsť niečo, čo ľudia pochopia inak, hlbšie, z iného uhla pohľadu. Práve to im môže pomôcť sa rozvíjať. A je super, ak nemajú strach o tom hovoriť, a naopak, ak sú ochotní rozprávať sa o týchto svojich poznaniach.

Ľudia sú rôzni. Niečo im ide lepšie, niečo horšie. Ak majú dôveru, že to o nich viete a ceníte si to dobré, čo dávajú, sú ochotnejší popracovať aj na tom, čomu sa doposiaľ vyhýbali. Prečo? Podľa mňa preto, lebo cítia, že ich rešpektujete takých, akí sú. A ľudia chcú byť dobrí. Chcú byť rešpektovaní a oceňovaní, potom aj sami vedia lepšie rešpektovať a oceňovať.

Komunikácia je najlepší prostriedok, ako ľudí „nabudiť“. Ak chceme, aby bol človek dobre motivovaný, skúsme si dať otázku: prečo by mal chcieť robiť práve toto a práve takto? Ako mu to pomáha, ako to pomáha jeho rodine či skupine ľudí, v ktorej existuje? Čomu táto zmena prospeje?

Ak totiž prospech nie dostatočný pre neho, asi ho naša motivácia neosloví. Ak by motivácia bola v duchu „Ty si dorob tieto školenia, zvýš obrat o xy a my ťa nevyhodíme“, tak asi začne hľadať prácu inde. Ak však tomuto človeku vysvetlíme napríklad: „Si skvelý v rozbehnutí nových vecí. Dávaš podklady v trochu oneskorenom termíne, trošku treba zlepšiť poriadok. Vieme, ako ti pomôcť, na tomto školení zistíš, prečo je to tak, naučia ťa, ako to urobiť dobre a včas. Máme ťa radi a počítame s tebou, budeme radi, keď sa prestaneš trápiť za tie termíny a budeš mať z práce skvelý pocit prínosu pre teba, aj pre nás. Veď tak to aj je, len pre to termínové trápenie to teraz nevidíš. Vieš si predstaviť, že naša asistentka Marienka prestane dudrať a bude sa tešiť, že si jej všetko dodal včas? Dobrý pocit, čo? Lebo ja viem, že keď toto zvládneš, tak zvýšiš obrátky, že aj zemeguľu spomalíš.“

A osobne si myslím, že takmer v každom človeku je túžba rásť a excelovať a ak má vašu dôveru, nebojí sa učiť.

Dajte každému to, čo potrebuje

Niekedy ľudia na motiváciu nereagujú. Príčin môže byť viac. Moja skúsenosť je, že buď nie sú stotožnení s cieľom a účelom motivácie, alebo majú etický problém. Čo tým myslím? Napríklad, ak chcete, aby človek začal robiť niektoré veci po novom, učil sa nové veci, ale on už v mysli plánuje budúcnosť v zahraničí a nechce vám o tom povedať, tak asi ťažko bude meniť svoje návyky a začínať nové veci a trendy. Alebo ak odstriháva meter do dôchodku a zdá sa mu to zbytočné a chce už len „doklepať“ po starom, tak ho zmeny a rast asi nenadchnú.

V takom prípade je liekom aj tak otvorenosť: „Dobre, už ťa nebudem zaťažovať s učením sa a prerábaním, o pár týždňov ideš na dôchodok. Budeš teda robiť len tieto úlohy a úkony a tvoje ohodnotenie bude takéto. Ak by si ale zmenil názor a chcel sa to naučiť, môžeme sa o tom porozprávať.“

A treba mať jasno aj v možnej zmene miesta: „Chápem, že vás lákajú mnohé nové výzvy. Budem rada, ak budete u nás spokojní a budete s nami rásť až „naveky“. Ak vás ale osloví nová výzva, dohodnime sa, povedzte mi o tom, vychovajme vášho nástupcu a môžete nám pomáhať na diaľku dobrou referenciou, sprostredkovaním, či inak. Takto budeme mať čistý štít a dobré vzťahy a v budúcnosti, kto vie, nie je vylúčená spolupráca.“

Ak ľudia toto vedia, ak sú pripravení reagovať na nátlak konkurencie, na výzvy zaujímavých miest a prác, ak poznajú váš postoj, tak vás nezradia. Zveria sa vám a spolu vyriešite aj tieto situácie. Ak si ich vy vážite a rešpektujete ich, aj oni si vážia a rešpektujú vás. Ak ich pravdivo a spravodlivo hodnotíte, aj oni vám to isté vrátia. Veď oni pomáhajú rásť vám, určite stoja za to, aby ste im pomáhali rásť aj vy.

Autor: Monika Ponická, SPIG, s.r.o., www.spig.sk
Foto: Vladimír Veverka, www.vladoveverka.sk

Komentáre

Rubrika: Personalistika, Relax