Aj problémy si možno vyberať

27. máj 2013 | Pridal: Viac

Máte radi spoločnosť ľudí, medzi ktorými sa cítite skutočne dobre? Čím to je, že sa tak cítite práve s nimi? A naopak, prečo niekoho „nemusíme“? Dôvodov môže byť mnoho. Tie najdôležitejšie však máme v sebe!

Samozrejme, najlepšie sa cítime vtedy, keď sú v našom okolí ľudia, s ktorými si rozumieme aj bez slov, prirodzene robia správne veci a majú skvelé emócie. V živote sa ale stretávame aj s inými situáciami. Avšak prestala som sa už na ne hnevať – vždy, keď som schopná sa na „negatívnu“, t.j. mňa provokujúcu situáciu pozrieť s nadhľadom a dobrou emóciou, zistím, že som sa vždy niečo pozitívne naučila.

Dobre naladení aj bez ružových okuliarov

 Dívať sa na veci s nadhľadom neznamená, že nevidíme možné riziká. Znamená to, že nás to nestiahne do negativity, hnevu či strachu. Strach môže človeka paralyzovať a znemožňovať vidieť vec reálne. V tomto stave nevidíme riešenia a sme iba efektom situácie, ktorá nás ovláda. Naopak, ak problémy riešime vo vysokej emócii, hľadáme a nájdeme riešenia, lebo si ich pritiahneme. Veríme v dobrý výsledok a konáme, preto sa stávame príčinou a vec nakoniec vyriešime.

Napríklad pri jednej hlbšej daňovej kontrole som prvé dva dni bola na výstave a pracovníčky si preto u nás prezerali firemné doklady bez mojej prítomnosti. Dohodli sme sa teda na tom, že si po mojom návrate spolu preberieme to, čo je treba. Keď som tretí deň prišla, spočiatku boli odmerané, podráždené a hľadali možné chyby vo veciach, ktorým neporozumeli. Ja som nemala dôvod padnúť do negatívnych emócií a nemalo to na mňa vplyv. A viete, čo sa stalo? Štvrtý deň mi radili, ako čo najlepšie jednotlivé položky zaúčtovať a piaty deň odchádzali v dobrej nálade. Jednoducho sa „preladili“, pracovalo sa nám fajn a doteraz sa zdravíme na ulici.

Podľa mňa negatívne situácie neexistujú – existuje len naša schopnosť alebo neschopnosť ich dobre vyriešiť. V našom okolí sa stále niečo deje a denne sú okolo nás ľudia s rôznymi emóciami. Je len na nás, ako vidíme danú situáciu či človeka. Závisí to hlavne od toho, či máme v riešenej situácii „jasno“, alebo nás rozlaďuje a tým sa stáva problémom.

Moja skúsenosť je, že podobné priťahuje podobné. To značí, že sa cítim dobre s ľuďmi, ktorí ma chápu, majú podobné ciele, spôsob zmýšľania. Títo ľudia ma berú takú, aká som, aj s chybami, „cítia“ moju cestu, chápu ma a dávajú mi slobodu byť sama sebou. Ak dokážeme pochopiť, porozumieť a vnímať druhého človeka a mať ho radi takého, aký je, nepotrebujeme ho posudzovať. Dovolíme si mať ho radi. Venujeme pozornosť cieľu jeho cesty a nie nepochopeným názorom či skutkom.

fotka 27.5

Podľa seba súdim teba

 Ako dobrí ľudia máme jednu úžasnú vlastnosť: chceme, aby človeku na svete bolo dobre a bol šťastný. Ak si aj myslíme, že by mu bolo lepšie, keby to či ono robil inak, netreba sa hneď púšťať do kritiky. Namiesto presviedčania sa stačí spýtať: „Skúsil si to niekedy takto? Pomohlo by ti to?“ Nepotrebujeme ho ponižovať a dokazovať mu už po stý krát, ako veľmi sa v názoroch mýli. Tieto negatívne slová mu nijako nepomôžu – sú len dôkazom, že sme ho v skutočnosti nepochopili a dokonca sa sami s podobným problémom nedokážeme vysporiadať. Ak nás totiž na druhých niečo provokuje, pravdepodobne by sme to našli aj u seba. Boli by ste prekvapení, čo sa dozviete – nie nadarmo sa hovorí, že pozametať si treba najprv pred vlastným dvorom.

Pokiaľ ma hnevá to, že kolega chodí často skôr domov, je to preto, že ja sama som často prišla neskôr do práce. Provokuje nás len to, čoho sme sa dopustili sami. Je dôležité všimnúť si, čo nás rozladí, lebo keď to zistíme a pochopíme, rozladenie sa stratí, emócia sa zlepší a môžeme urobiť nápravu vo vlastnom živote: porozprávať sa, priznať si neuvedomenie svojej chyby a vysvetliť si, prečo bude odteraz lepšie konať inak. Na túto skutočnú zmenu ľudia reagujú, lebo cítia vašu úprimnosť a snahu o nápravu.

Ak sa cítime byť zodpovední za to, čo sa nám deje a čo sa deje okolo nás, máme záujem na tom, aby to bolo dobré. Veď kto z nás sa cíti dobre v konfliktoch, hádkach či strachu? Väčšina z týchto vecí pritom pochádza z nepochopenia a neochoty navzájom sa počúvať. Niekedy stačí dať pocítiť ľuďom v okolí, že sa nemusia báť, ak urobili chybu, a že ju môžu napraviť. Ostatne, chyby musíme napraviť všetci, no ako to urobíme, na tom sa dá vždy dohodnúť aj po dobrom. Viac v časopise: Úspešní manažéri

Autor: Monika Ponická, SPIG s.r.o

Foto: Helena Kurusová, https://www.facebook.com/HelenaKurusovaPhotography

Komentáre

Rubrika: Personalistika