Živnosť alebo trvalý pracovný pomer?

12. november 2015 | Pridal: Viac

Veľa firiem pri obsadzovaní niektorých pracovných pozícii ponúka potenciálnym uchádzačom o pracovné miesto možnosť výberu pracovať na trvalý pracovný pomer alebo na živnosť. Tento pomerne rozšírený postup však nemusí byť vždy striktne správny. Poďme sa spoločne pozrieť na to, kedy a v akých podmienkach je možné ho aplikovať.

Zo strany firmy (teda potenciálneho zamestnávateľa) niekedy dochádza aj k situácii, v ktorej je zamestnanec „nútený“ k tomu, aby svoj trvalý pracovný pomer zmenil na živnosť. V takom prípade ide o zmenu pracovného vzťahu na obchodný vzťah aj napriek tomu, že táto fyzická osoba (spomínaný zamestnanec) naďalej vykonáva tú istú závislú prácu. Tá je pritom v Zákonníku práce presne definovaná a má presne stanovené črty.

Závislá práca

Za závislú prácu sa považuje práca, ktorá je vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca. Považuje sa za výlučne osobný výkon práce zamestnanca podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, za mzdu alebo odmenu od neho, na jeho náklady a pomocou jeho výrobných prostriedkov, na jeho zodpovednosť a v ním určenom pracovnom čase. Pokiaľ ide o výkon práce, ktorá pozostáva prevažne z opakovaných činností, musia byť splnené všetky vyššie uvedené skutočnosti. Ak nie je splnená čo i len jedna z nich, nejde o závislú prácu.

Závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere (založenom pracovnou zmluvou), v obdobnom pracovnom vzťahu (ktorý vzniká najmä pri výkone štátnej služby), alebo výnimočne aj v inom pracovnoprávnom vzťahu podľa podmienok stanovených v zákone (napríklad pri dohode o vykonaní práce, dohode o pracovnej činnosti a dohode o brigádnickej práci študentov).

Zmenou pracovnoprávneho vzťahu na obchodný vzťah sa zamestnanci menia na podnikateľov. Stávajú sa z nich samostatne zárobkovo činné osoby (živnostníci) aj napriek tomu, že nedochádza k naplneniu základných charakteristík podnikania (k vykonávaniu pracovnej činnosti za účelom dosiahnutia zisku).

V zmysle platných ustanovení Obchodného zákonníka podnikaním je sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Podnikatelia sú zapísaní najčastejšie v živnostenskom alebo obchodnom registri.

Foto: Rudolf Baranovič

Foto: Rudolf Baranovič

Povinnosti zamestnávateľa voči zamestnancom i živnostníkom

Zamestnanie zamestnanca na trvalý pracovný pomer znamená pre zamestnávateľa tieto povinnosti:

1. Uzatvoriť s ním pracovnú zmluvu, alebo niektorú z dohôd. Už pri tomto kroku, ak to sám zamestnávateľ nevie, musí o spísanie takejto zmluvy požiadať personalistu, prípadne právnika.
2. Prihlásiť zamestnanca do Sociálnej a príslušnej zdravotnej poisťovne.
3. Oboznámiť ho so smernicami, pracovným poriadkom zamestnávateľského subjektu a následne aj s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci (BOZP).
4. Zamestnávateľ musí dodržiavať Zákonník práce v častiach, kde má povinnosti voči zamestnancovi a to najmä poskytovať mzdu, mzdové zvýhodnenia, stravovanie, dovolenku a náhrady pri prekážkach v práci. Musí mu takisto poskytnúť skúšobnú dobu, odchodné, odstupné a dodržiavať všetky lehoty.
5. Zamestnávateľ okrem toho musí zamestnať mzdovú účtovníčku, aby mu pre zamestnanca spracovala mzdy , odvody, podklady pre daň, výplatné pásky a podobne.
6. Samozrejme, aj ďalšie náležitosti Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný dodržiavať.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že ak zamestnávateľ na danú pozíciu „prijme“ živnostníka, odbremení sa o povinnosti uvedené v bodoch 1 – 6. S takýmto živnostníkom podpíše obchodnú zmluvu. V obchodnej zmluve si dohodne podmienky výkonu práce a odbúra sa mu tak administratívna práca, ktorú je potrebné vykonať pre zamestnanca, keďže pre živnostníka spracuje len jeho faktúru. Z toho je jednoznačné, že živnostník stojí firmu menej ako zamestnanec.

Živnostník na seba preberá činnosti ako sú viesť si účtovníctvo, sledovať svoje príjmy a výdaje, odvádzať za seba odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne, spracovať si daňové priznanie a odviesť dane. To na druhej strane však neznamená, že živnostník nemôže pracovať vo firme na pracovnú zmluvu alebo na dohodu. V takomto prípade sa stáva živnostník zamestnancom a má všetky jeho výhody. Podmienkou však je, že živnostník nemôže v tej istej firme vykonávať tú istú prácu na živnosť aj na trvalý pracovný pomer. Zo strany živnostníka, ak má súbeh živnosti a pracovného pomeru, je povinný si vykonať daňové priznanie z obidvoch činnosti, jednak zo závislej činnosti ako aj zo živnosti v jednom daňovom priznaní. Tu mu zamestnávateľ vystaví doklad (tzv. Potvrdenie o príjme). Potvrdenie musí obsahovať príjem, ktorý dosiahol u zamestnávateľa, odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne z dosiahnutého príjmu a zaplatené preddavky na daň.

Ak zamestnávateľ chce zmeniť existujúci pracovnoprávny vzťah so zamestnancom na obchodný, nemôže tak urobiť, pokiaľ ide o závislú prácu. Súčasne osoba, ktorá má prácu vykonávať, musí mať status podnikateľa a oprávnenie na podnikanie v potrebnom rozsahu. Zamestnávateľ a podnikateľ (teda bývalý zamestnanec) v takom prípade môžu dohodnúť niektorú zo zmlúv podľa Obchodného alebo Občianskeho zákonníka.

Príklad

Zamestnanec:

- mesačná hrubá mzda : 1.800,- EUR
- mesačné odvody, ktoré platí zamestnanec z hrubej mzdy : 241,- EUR
- mesačné odvody, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca: 644,- EUR
- mesačný zrazený preddavok na daň: 236,- EUR
- čistá mzda zamestnanca: 1.323,- EUR
- celková cena práce: 1.800,- + 644,- = 2.444,- EUR

Náklady zamestnávateľa sú teda cena práce 2.444,- EUR plus náklady na vedenie zamestnaneckej agendy, plus ostatné sociálne náklady, t.j. stravné lístky, benefity a iné.

Živnostník:

Ak si živnostník dohodne so zamestnávateľom mesačne fakturovanú sumu 1.800,- EUR, nákladom zamestnávateľa je 1.800,- EUR + náklady spojené so spracovaním faktúry, t.j. účtovníčkou, ktorá spracuje faktúru (zanedbateľná položka, nakoľko spracúva faktúry aj pre iných odberateľov a dodávateľov a ďalšie úkony).

Ak živnostník dohodne so„ zamestnávateľom mesačne fakturovanú sumu 2.444,- EUR, t.j. zhodnú so sumou ceny práce u zamestnanca, aj v takomto prípade náklady zamestnávateľa na zamestnanca sú vyššie, ako na živnostníka, keďže ostatné náklady, benefity a náhrady mzdy musí zamestnancovi vyplácať.

Autor: Mária Pindrochová, www.uspesnimanazeri.sk
Foto: Rudolf Baranovič, www.facebook.com/ruiger

 


 

Pindrochová titulka

Mária Pindrochová

Pracovné právo v malíčku

Pracovné právo v malíčku je neoceniteľným nástrojom každého zamestnávateľa. Táto kniha je jedinečná tým, že je písaná výsostne z perspektívy majiteľa a konateľa firmy. Je detailným prierezom celej problematiky zamestnávania, ktorá je prehľadne rozvrhnutá do trinástich kapitol.

Knihu si môžte objednať na tel. č.: 0908 772 604 alebo na emailovej adrese knihy@uspesnimanazeri.sk.

Cena knihy je 10 € s DPH / kus + poštovné.

Prejsť na objednávku »

Komentáre

Rubrika: Financie a právo