Vplyv podnikania na bezpodielové spoluvlastníctvo manželov

28. január 2016 | Pridal: Viac

Rozhodnutie podnikať so sebou prináša množstvo povinností, keď začínajúci podnikateľ musí hneď pri štarte riešiť celú plejádu organizačných, technických či právnych otázok. Už pred začatím podnikania však netreba zabúdať na vysporiadanie vzťahov so svojím manželom či manželkou. Náležitým plánovaním možno efektívne predísť situácii, keď prípadné podnikateľské neúspechy jedného z manželov negatívne ovplyvnia finančnú situáciu celej rodiny.

Občiansky zákonník osobitne rieši postup pri podnikaní jedného z manželov. Podnikateľskou činnosťou treba na tieto účely rozumieť tie formy podnikania, kedy manžel ručí za vzniknuté záväzky celým svojím majetkom. Ide o podnikanie na základe živnostenského oprávnenia či podnikanie vo forme spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementára komanditnej spoločnosti.

Rozsah a hranice bezpodielového vlastníctva

Keďže podnikanie manžela má značný ekonomický dosah na bezpodielové spoluvlastníctvo oboch manželov, zákon vyžaduje na prvé použitie spoločného majetku súhlas druhého manžela. Súhlas dáva nepodnikajúci manžel ešte predtým, než je na podnikanie prvýkrát použitý majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Tento súhlas musí byť všeobecný, týka sa teda celého spoločného majetku. To však neznamená, že po udelení súhlasu je podnikajúci manžel výlučným vlastníkom všetkého majetku alebo že by bol oprávnený sám o ňom rozhodovať. Naďalej ide o majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve oboch manželov.

Tento súhlas nemusí byť udelený písomne, postačí, ak bude urobený ústne alebo dokonca aj konkludentne, t.j. ak bude z konania manžela zrejmé, že s použitím spoločného majetku na podnikanie súhlasí. Na ďalšie úkony, zrealizované pri podnikaní, však už súhlas druhého manžela nie je potrebný. Raz daný súhlas už taktiež nie je možné odvolať. Na druhej strane však platí, že spoločný majetok nie je možné na podnikanie použiť bez súhlasu druhého manžela. Takýto úkon by bol absolútne neplatný.

Zákon tiež dáva manželovi – nepodnikateľovi aj ďalšie možnosti, ako obmedziť negatívne dopady prípadného podnikateľského neúspechu druhého z manželov na vlastnú životnú úroveň. Je totiž potrebné si uvedomiť, že z majetku, patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, možno uspokojiť nielen spoločné dlhy oboch manželov, ale aj pohľadávky, ktoré majú veritelia len voči jednému z manželov.

Z tohto dôvodu je v prípade, ak jeden z manželov získal podnikateľské oprávnenie, druhý manžel oprávnený podať na súd návrh na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva. Ak by podnikateľské oprávnenie získali obaja manželia, návrh môže podať ktorýkoľvek z nich. Podanie návrhu nie je časovo obmedzené. Súd je povinný bezpodielové spoluvlastníctvo v takomto prípade zrušiť, pričom bude skúmať len splnenie formálnych náležitostí návrhu. V dôsledku takéhoto rozhodnutia každý z manželov bude majetok opäť nadobúdať do svojho výlučného vlastníctva a prípadné dlhy, vzniknuté pri podnikaní jedného z manželov, nebudú môcť byť uspokojované z majetku manžela – nepodnikateľa.

Ak však aj dôjde k zrušeniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nebude zrejme zriedkavý prípad, keď bude manžel – nepodnikateľ pomáhať druhému z manželov s výkonom podnikateľskej činnosti, resp. budú túto činnosť vykonávať obaja manželia spoločne. V takomto prípade odporúčame uzavretie písomnej zmluvy, v ktorej si manželia upravia spôsob rozdelenia príjmov z podnikateľskej činnosti. Ak by manželia takúto zmluvu neuzatvorili vôbec alebo by sa na rozdelení príjmov dohodli len ústne, musia si príjmy rozdeliť rovným dielom.
Toto rozdelenie vychádza zo všeobecného pravidla, podľa ktorého všetky výnosy z podnikania patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ak teda nebolo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zrušené, každý výnos z podnikania bude spoločným majetkom oboch manželov, pričom pod výnosom nemožno chápať len zisk určený ako rozdiel medzi výnosmi a nákladmi.

Foto: Pavol Kulkovsky

Foto: Pavol Kulkovsky

Čo je moje a čo naše

Ďalším špecifikom pri výkone podnikateľskej činnosti je skutočnosť, že vec, slúžiaca na výkon povolania len jedného z manželov, nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva. Takýmito vecami môže byť napr. hudobný nástroj umelca, vedecká knižnica vedca či geodetické prístroje geodeta. Tieto veci budú patriť výlučne tomu manželovi, ktorý ich bude používať pri výkone svojej podnikateľskej činnosti bez ohľadu na to, ako boli veci nadobudnuté a akú majú hodnotu.

Ak by však manžel – podnikateľ použil na kúpu takýchto vecí spoločné peňažné prostriedky, na túto skutočnosť bude potrebné prihliadnuť pri prípadnom vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva, aby druhý z manželov nebol týmto spôsobom ukrátený.

V záujme predídenia možným rozporom alebo nejasnostiam, týkajúcich sa vymedzenia vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, majú manželia možnosť uzavrieť dohodu, ktorou rozšíria alebo naopak zúžia jeho rozsah. V prípade podnikateľa sa napríklad môžu dohodnúť, že z bezpodielového spoluvlastníctva budú vyňaté všetky výnosy, ktoré manžel – podnikateľ získa zo svojej podnikateľskej činnosti.

Ďalej sa môžu manželia dohodnúť tak, že vznik bezpodielového spoluvlastníctva vyhradia až ku dňu zániku manželstva, bez ohľadu na to, ako dôjde k jeho zániku. Tento typ dohody má osobitný význam práve v prípade, keď sú obaja manželia podnikatelia. Dohodou dochádza k posunutiu doby vzniku bezpodielového spoluvlastníctva až ku dňu zániku manželstva. Počas trvania manželstva vzniká u oboch manželov len samostatný majetok, s ktorým môžu voľne disponovať. Následne sa ku dňu zániku manželstva (smrťou jedného z manželov alebo právoplatnosťou rozhodnutia súdu o rozvode manželstva) z vecí, patriacich každému z manželov, vytvorí jeden majetkový súbor, ktorý sa medzi manželov dohodnutým spôsobom rozdelí. Výhodou takejto dohody je, okrem možnosti každého z manželov samostatne nakladať s vlastným majetkom, aj odstránenie možných rozporov pri samotnom vysporiadaní, keď odpadá riešenie často komplikovaných otázok týkajúcich sa určenia rozsahu majetku, ktorý bol zo spoločných vecí použitý na podnikanie jedného z manželov a naopak.

Obe vyššie uvedené dohody musia byť uzatvorené písomne, a to vo forme notárskej zápisnice. Možno ich uzavrieť len do budúcna, čo znamená, že sa nemôžu týkať majetku, ktorý bol nadobudnutý pred ich uzavretím a až po vzniku manželstva. Vzhľadom na vyššie uvedené je najvhodnejšie uzavrieť predmetnú dohodu čo najskôr po vzniku manželstva, t.j. v čase, kedy ešte nedošlo k nadobudnutiu majetku do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Hoci je prirodzené, že so vstupom do manželstva si človek nespája riešenie majetkovoprávnych záležitostí, je potrebné byť obozretný a vyhradiť si čas na diskusiu aj o týchto otázkach. Zo skúseností vieme, že podnikateľský život je niekedy nevyspytateľný a aj pri najlepších úmysloch a maximálnej snahe môže dôjsť k situácii, kedy sa hospodárske výsledky nevyvíjajú želaným spôsobom. Je preto vhodné všetky tieto aspekty zvážiť a využiť inštitúty, ktoré eliminujú riziko, že prípadné podnikateľské neúspechy nepriaznivo ovplyvnia finančnú situáciu oboch manželov.

Napokon odporúčame venovať náležitú pozornosť príprave týchto dokumentov, keďže majú zásadný dopad na majetkovú situáciu oboch manželov a z hľadiska obsahu vyžadujú komplexnú a jednoznačnú úpravu. Z tohto dôvodu je najvhodnejším riešením zveriť ich vypracovanie do rúk kvalifikovaného advokáta.

Autor: Michaela Bezáková, Lion Law Partners, s.r.o., www.lionpartners.sk
Foto: Pavol Kulkovsky, www.facebook.com/kulkovskyphotography/

 

Komentáre

Rubrika: Financie a právo