Teambuilding ako inštitút pracovného práva

8. december 2015 | Pridal: Viac

Pracovný život tvorí asi najväčšiu časť života každého z nás. Tento fakt má pritom stúpajúcu tendenciu, pretože v práci trávime čoraz viac času. Počas výkonu práce a plnení pracovných úloh sa stávame súčasťou spoločnosti, pracovného kolektívu – „tímu“. Z týchto dôvodov je v našom živote podstatné, aby sme sa v pracovnom kolektíve cítili komfortne, vedeli sa osobnostne zaradiť a čo najviac prejaviť naše profesionálne, ale aj charakterové kvality.

S ľuďmi tvoriacimi náš pracovný kolektív, a to nielen s kolegami, ale aj našimi nadriadenými, sme v dennodennom kontakte. Preto je nanajvýš vhodné udržiavať korektnosť vzájomných pracovných vzťahov a nemenej podstatné je aj stmeľovanie a budovanie tímovej spolupráce či snaha o efektívnosť a otvorenosť vzájomnej komunikácie za súčasného dodržiavania profesionálnej etiky.

Zamestnávatelia v dnešnej dobe za týmto účelom v rámci sociálnej politiky čoraz častejšie usporadúvajú pre zamestnancov rôzne spoločenské aktivity. Zameranie týchto aktivít môže byť ako vzdelávacie, tak aj oddychové. Nejde pritom len o organizovanie „povinného“ vianočného večierka, na ktorom sa sumarizuje uplynulý pracovný rok, ale aj iné udalosti: športové aktivity ako napr. športové dni, firemné hry, firemná turistika alebo relaxačné pobyty a iné. Tieto sú uskutočňované počas pracovného času alebo v niektorých prípadoch aj vo voľnom čase. Všetky tieto činnosti možno v súhrne označiť pojmom teambuilding.

Foto: Vladimír Veverka

Foto: Vladimír Veverka

Teambuilding podľa litery zákona

Každého zamestnanca v pracovnom pomere, ale aj jeho zamestnávateľa pravdepodobne zaujíma, čo o teambildingu hovorí zákon, konkrétne Zákonník práce. Pozná vôbec Zákonník práce tento pojem? Ide o právny inštitút a hrozia vám nejaké riziká, ak sa týchto „pracovných“ aktivít odmietnete zúčastniť? A čo v prípade, že na teambuildingu utrpíte úraz? Ďalšou často diskutovanou témou je aj to, či zamestnávateľ môže so zamestnancom z dôvodu odmietnutia účasti na teambuildingovej akcii ukončiť pracovný pomer.

V prvom rade je potrebné skonštatovať, že Zákonník práce pojem teambulding vôbec nepozná a priama zákonná regulácia v tomto smere neexistuje. Márne by sme hľadali ustanovenia zákona, ktoré by zamestnávateľovi prikazovali uskutočňovať takýto druh starostlivosti o zamestnanca.

Zákonník práce na možnosť teambuildingu poukazuje nepriamo, nakoľko deklaruje povinnosť zamestnávateľa vytvárať pracovné podmienky, ktoré zamestnancom umožňujú čo najlepší výkon práce podľa ich schopností a vedomostí, rozvoj tvorivej iniciatívy a prehlbovanie kvalifikácie.

Tieto pracovné podmienky možno v praxi zabezpečovať aj formou teambuildingu. Teambuilding predstavuje druh sociálnej politiky zamestnávateľa, ktorý zaraďujeme k moderným metódam, najmä ako prostriedok starostlivosti zamestnávateľa o zamestnancov smerujúci k zaisteniu ich harmonickej a efektívnej spolupráce. Znamená to, že ide skôr o kategóriu spoločenskú ako právnu, avšak môže mať následky v právnej sfére zamestnanca a zamestnávateľa v podobe napr. vzniku úrazu počas teambuildingu.

Úrazy na teambuildingu

V tejto súvislosti si musíme odpovedať najmä na otázku, či možno teambuilding považovať za výkon práce v zmysle pracovného pomeru u zamestnávateľa. Pracovným úrazom sa podľa Zákonníka práce rozumie poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením úloh, nezávisle od vôle zamestnanca, krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov. Môže pritom ísť o vplyvy mechanické, ale aj chemické a duševné. Za pracovný úraz je možné pokladať aj úraz, ktorý sa stal pri výkone práce alebo v priamej súvislosti s týmto výkonom následkom prírodných udalostí. Za pracovný úraz možno považovať aj úraz, ktorý sa stal následkom plnenia pracovných povinností, resp. došlo k nemu pre plnenie pracovných povinností zamestnanca. Úraz na ceste do zamestnania a späť však nie je pracovným úrazom. O pracovný úraz taktiež nejde v prípade, ak došlo k poškodeniu zdravia zamestnanca v čase, keď prekročil, resp. vybočil z právneho rámca plnenia pracovných úloh.

Znamená to, že základným kritériom pre posúdenie existencie pracovného úrazu je zistenie, či je daná príčinná súvislosť medzi vznikom pracovného úrazu a výkonom práce. Rozhodovacia prax súdov sa s otázkou pracovného úrazu počas teambuildingu, napr. úraz zamestnanca na firemnej akcii, vysporiadala nasledovne.

V prípade posudzovania, či daný úraz, ku ktorému došlo počas teambuildingu, je možné posudzovať ako pracovný úraz, judikoval Najvyšší súd Českej republiky, že zmyslom a účelom teambuildingu je prehlbovanie vzájomných interpersonálnych väzieb zamestnancov, ich schopnosti vzájomne kooperovať a schopnosti spolupracovať s ostatnými zamestnancami, pričom takéto aktivity by sme mohli považovať za účasť na školení smerujúcu k prehlbovaniu kvalifikácie, ktorú je zamestnávateľ oprávnený zamestnancovi uložiť a pôjde tak o činnosť v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh. Je potrebné spomenúť, že ak zamestnávateľ uloží povinnosť zamestnancovi zúčastniť sa na teambuildingu a takáto aktivita sa uskutočňuje mimo pravidelného pracoviska, považujeme to za vyslanie zamestnanca na pracovnú cestu, ktorému patrí náhrada preukázaných cestovných výdavkov, výdavkov za ubytovanie, stravné, náhrada preukázaných potrebných vedľajších výdavkov a náhrada preukázaných cestovných výdavkov za cesty na návštevu jeho rodiny, pričom do úvahy prichádzajú aj nároky ako mzda za prácu, nadčas či mzda a náhrada mzdy za prácu vo sviatok.

Okrem toho však pre záver, či poškodenie zdravia, ktoré zamestnanec utrpel pri niektorej z aktivít v rámci tzv. teambuilding-u, môže byť považované za pracovný úraz, nie je rozhodujúce formálne označenie tohto kurzu tímovej spolupráce v príslušných dokumentoch, ale vlastná obsahová náplň činnosti, pri ktorej zamestnanec úraz utrpel.

V prípade, že máte osobné negatívne skúsenosti s teambuildingovými akciami, odporúčame prípadné úrazy riadne zdokumentovať, zabezpečiť dôkazy a pokiaľ ste presvedčený o vzniku vašich nárokov a tieto chcete súdnou cestou voči zamestnávateľovi uplatniť, určite je vhodné za účelom vypracovania kvalifikovaného žalobného návrhu vyhľadať právnu pomoc advokáta.

Autor: Michaela Bezáková, Lion Law Partners, s.r.o., www.lionpartners.sk
Foto: Vladimír Veverka, www.vladoveverka.sk

Komentáre

Rubrika: Financie a právo