Poriadok je magnetom na kvalitných ľudí

18. september 2013 | Pridal: Viac

1004769_597411133623292_1638874112_n

Dobrá etika nie je samozrejmosť

Dôležitosť etiky sa ukáže hlavne v mimoriadnych situáciách. Jeden podnikateľ, ktorý sa vekom už blížil k šesťdesiatke, mi vyrozprával zvláštny príbeh. „Mal som malú, ale peknú firmičku“, vraví. „Dobre nastavenú, zorganizovanú, takú, ktorá mala dobrých, platiacich zákazníkov, predávali sme dobrý produkt, mal som peniaze na účte, žiadne dlhy voči banke či záväzky voči dodávateľom a všetko tam išlo akoby samo od seba. Myslel som si, že som za vodou a môžem firmu spokojne odovzdať synovi. Potom sa to ale stalo. Vážna havária, ktorú som našťastie prežil, ale bol som tri mesiace v kóme, zažíval som opakované operácie jednu za druhou a to celé bolo nasledované bolestivou rehabilitáciou. Keď som sa vrátil do firmy, neveril som vlastným očiam. Moji ľudia, ktorí si už zrejme mysleli, že ma pochovajú, jednoducho firmu rozkradli. Tovar porozdávali neplatičom, nakúpili na sklad ležiaky len aby minuli peniaze na účte a mohli zobrať úplatky, na stole ležali výhražné listy z daňových úradov za neuhradené DPH, od veriteľov návrhy na exekúciu za neuhradené faktúry, mojich šesť firemných áut jednoducho zmizlo z dvora a nikto mi nevedel povedať, kde sú. Vtedy som pochopil, že ak pracovníci nie sú ľudsky v poriadku, môžete mať zavedené aj ISO 9000, no nič vám nepomôže a všetko sa zrúti. Až vtedy som si uvedomil, že som bol obklopený zhnitými ľuďmi, bez akejkoľvek dobrej etiky.“

Čo vlastne je tá etika? Každý človek, hneď ako sa narodí, sa neustále díva okolo seba a zisťuje, ktoré veci sú správne alebo nesprávne pre jeho prežitie. V mladosti dostávame rady od rodičov („Syn môj, rob svoju prácu poriadne“ alebo „Nekradni, zlodejov si nikto neváži“), čerpáme životné zásady z rozprávok (Cisárove nové šaty – dôverujte vlastným očiam a nie tomu čo sa hovorí, Tri groše – s peniazmi treba rozumne hospodáriť, vracať dlhy, ale aj si odkladať na horšie časy), tvrdo sa učíme na základe vlastných skúseností (ak si neumývam zuby, potom sa pokazia a zubár mi ich vytiahne – preto sa o ne budem poriadne starať) a niečo nám určite dala aj škola alebo športová či kultúrna skupina (kto nepomôže priateľom pri ich problémoch, ten nebude pozývaný medzi nich – to pre mňa znamená, že ak si chcem udržať priateľov, treba im pomôcť, keď majú problémy či trápenie). Takto vznikajú naše životné múdrosti, o ktorých veríme, že ak sa ich držíme, budeme sa mať dobre. A to je etika.

Kto pravidlá nedodržuje, do tímu nepatrí

Jedna vec sú pravidlá jednotlivca, ktorým hovoríme etika. Ale niečo iné sú pravidlá firmy, kde tento jednotlivec nastúpi do práce. A to je niečo iné. Každá firma má šéfa, ktorý je povinný informovať svojich pracovníkov o základných pravidlách, ktoré musia existovať, aby firma prežila. Musí sa nimi riadiť každý zamestnanec, či sa mu to páči alebo nie. Presnejšie ak sa mu to nepáči, nemá tam pracovník čo robiť. Tieto pravidlá, často nazývané morálny kódex firmy alebo pracovný poriadok, spíše vedenie firmy preto, aby nový (ale aj starý) pracovník vedel, čoho sa má držať, čo sa môže, musí a nemôže robiť. Napríklad: „Pracovník je povinný chrániť majetok firmy pred krádežou alebo poškodením, plniť pridelené úlohy od svojho vedúceho, chodiť do práce načas, splniť daný sľub kolegovi alebo zákazníkovi, nepiť alkohol, dodržiavať bezpečnosť práce, neohovárať neprítomných ľudí, atď. Je veľmi dobré, ak sú voľne dostupné a zverejnené, lebo inak zamestnanci iba odhadujú, čo ich šéf považuje za správne. Vznikajú zbytočné konflikty, ktorým sa dá predísť tak, že už pri nástupe si každý prečíta pracovný kódex a svojím podpisom potvrdí, že s ním súhlasí. Ak s ním nesúhlasí, lebo jeho etika je iná ako morálka tímu, je lepšie, ak ani nenastúpi.

Šéf firmy tieto pravidlá niekedy nespíše iba preto, lebo si myslí, že isté veci sú samozrejmé a nie je nutné ich dať na papier. A to je obrovská chyba. Boli by ste prekvapený, ako rozdielne ľudia vnímajú niektoré zásadné veci. Povedzme, pre šéfa je samozrejmé, že pracovník sa má nachádzať na pridelenom pracovnom mieste. Existujú však ľudia, ktorí nemajú problém celý deň sa potulovať po firme. Pre šéfa je normálne, že každý človek bude dodržiavať stanovené a osvedčené pracovné postupy. A potom je veľmi prekvapený, že k nemu nastúpil človek, ktorý aby sa nenudil, bude každý deň robiť svoju prácu inak. Pre normálneho človeka je samozrejmé, že ak vidí problém, ktorý môže spôsobiť škodu, nahlási ho šéfovi. Ale existujú aj ľudia, ktorí sa riadia heslom „nehas, čo ťa nepáli“ a títo chodia ľahostajne okolo tečúceho radiátora alebo hlbokej diery v chodníku, ktorá vznikla krádežou kovového poklopu. Preto je oveľa lepšie riadiť sa heslom, že „nič nie je samozrejmé“ a všetko čo chcete, aby vaši ľudia dodržiavali, napíšte na papier, dajte im to prečítať a podpísať.

Do firmy treba vyberať ľudí, ktorí sú čitateľní a majú jasné etické zásady, ktoré sa zhodujú alebo sú veľmi blízke s pravidlami firmy. Ľudia, ktorí nekomunikujú o svojich pravidlách, skrývajú ich, otvorene útočia alebo skryto sabotujú pracovný poriadok firmy, nie sú vhodní do práce a bude lepšie ich ani nebrať. Lebo pracovať pod pravidlami, s ktorými nesúhlasím, je pre každého človeka veľmi ubíjajúce.

Pre každého človeka je v živote najdôležitejšie, aby dodržiaval svoje etické pravidlá, o ktorých vie a verí, že ak sa ich drží, bude zdravý, šťastný a úspešný. A to je aj najlepším dôkazom toho, že sú jeho pravidlá správne. Časopis TU.

Autor: Ladislav Pavlík

Foto: Mária Švarbová, http://www.ariabaro.com/

 

 

Komentáre

Rubrika: Financie a právo