Niektorí ľudia majú veľa peňazí, ale nie sú bohatí.

23. september 2012 | Pridal: Viac

Viete, že človek, ktorý zarába peniaze podvodom či úplatkom ukazuje, že je hlúpy ?

Ak by bol dosť múdry a mal by dosť IQ, vedomostí či zručností, tak by si zarobil dosť peňazí normálnou prácou či podnikaním.  Lebo hlúpy človek nevie nič užitočné robiť a preto sa uchyľuje k podvodom. Veď ak by človek mal voľbu, zarobiť si v pokoji a bez rizika alebo stále sa báť problémov, tak by zrejme neriskoval väzenie alebo plytký hrob.

Hlupák má pocit, že nemá voľbu a keďže chce prežiť, tak začne podvádzať. Hlúposť a neschopnosť robiť užitočné veci sú priamo spojené. Napríklad tie školy, ktoré nenaučia žiakov ničomu užitočnému a vypúšťajú hlupákov, nepriamo smerujú deti na kriminálnu cestu. Lebo tie deti raz budú chcieť nejako prežiť. A keď dieťa nevie napr. sústružiť, tak možno bude predávať drogy. Šikovnosť, to nie je schopnosť vyrábať falošné faktúry, preháňať peniaze cez tretie firmy, likvidovať doklady a svedkov, ktorí ma môžu usvedčiť.

Takže kto nie je bohatý človek?

Ja mám v tejto oblasti dosť náročné kritériá.  A predpokladám, že ak ste už dlhšiu dobu čitateľmi tejto stránky, môžu byť blízke aj vám. Veď tým, čo sa nepáči náš dôraz na etiku v manažmente, väčšinou v komentároch najprv zanadávajú a potom túto stránku opustia.

Ak má niekto veľa peňazí, tak je to bohatý človek a ak ich nemá, tak je chudobný.

Také je to vraj jednoduché. Ale to je iba časť pravdy, to je iba A. Treba povedať aj to B.

Nie to je dôležité iba to, čo vidíte navonok. Bolo by chybou hodnotiť bohatstvo človeka iba podľa kritérií, ktoré nám stanovujú reklamy a časopisy. Míňanie peňazí, veľké domy, dovolenky, silné autá, pekné šaty, večierky a diamanty na krku – to je bežná predstava o bohatstve. Prečo nie, môže byť veľmi príjemné takto žiť.

Ale dôležitejšie je to, čo sa skrýva za tým. Pre mňa je kľúčové to, ako ten človek k tým peniazom prišiel a aj to, ako s nimi dnes nakladá. Určite existuje množstvo ľudí, ktorí si zarobii svojou čestnosťou a šikovnosťou. Bohatý človek môže byť aj čestný človek, to nie sú dva protiklady, ako vám tvrdia tí, čo sú už úplne na dne.

Byť bohatý je v poriadku. O tom teraz nepíšem.

Ale bohatstvo, ktoré je celé postavené na vratkých základoch, nie je bohatstvom. Je to niečo, čo sa časom zmení na nočnú moru.

Za finančne bohatého človeka nepovažujem toho, čo  má veľký dom za 300 000 €  ale k tomu má aj  dlhy, ktoré bude splácať 30 rokov a ani človeka, ktorý sa vozí v peknom aute, ale to auto nepatrí jemu, ale lízingovke.

Takýchto ľudí voláme „dlžníci“.  Musíme uznať, že aspoň robia okolo seba PR svojej osoby. A je ich veľmi veľa a ich počet pod vplyvom tvrdej reklamy prudko narastá.  Ale toto sú takí spoločensky prijateľní “nebohatí” ľudia, ktorí sa tvária, že nimi sú, že niekam patria.

Určite nemajú ľahké splatiť tie dlhy a zväčša veľmi tvrdo pracujú aby sa vymanili z finančného otroctva. Držím im palce aby im to rýchlo vyšlo. Ale za boháča človeka, čo má krku dlh 300 000  dnes pri všetkej úcte k jeho pracovitosti nemôžem označiť.

Horšie je to s ľuďmi, ktorí ku svojmu bohatstvu prišli pomocou kriminálnych činov, ktorí musia schovávať a maskovať zdroj svojho bohatstva.

Napríklad, ten kto si peniaze doslova ukradol a ožobráčil pri tejto svojej „zárobkovej“ činnosti iných ľudí,  tak toho voláme nie boháč, ale “zlodej”. A je jedno, že má hrubú zlatú reťaz na krku.

Človeka, ktorý má obrat svojej firmy 30  miliónov euro, chodí na recepcie ale v skutočnosti všetky zakazky získal nie kvalitnou prácou ale iba skorumpovaním nejakej komisie alebo úradníčka na ministerstve voláme „úplatkár“. A politika, ktorého vidíte múdro rečniť v televízii o svetových ekonomických problémoch ale jeho príjem je tvorený iba prijatými úplatkami voláme “korupčník”.

Za bohatého nemôžem považovať človeka, ktorý má na súkromnom účte milión, aj si postavil nový dom a kúpil za hotové veľké auto, ale dlhuje popri tom svojim dodávateľom 2 milióny euro a po „šikovne“ urobenej reštrukturalizácii

podniku je dokonca právne čistý a podniká si veselo ďalej. Takýchto ľudí v slušných krajinách nevolajú neplatič ale  „podvodník“.

A problematiku krátenia daní tu ani nebudem spomínať….

Nenechajte sa oklamať ich suverenitou, nenechajte sa oklamať zdaním. Oni dobre vedia, ako tie peniaze “zarobili”. A musia si ich stále strážiť. A dávať veľký pozor na to, čo hovoria a robia, aby neboli odhalení. Vytvárajú okolo seba bublinu úspechu, ktorá môže neinformovaných oklamať. Tí najprefíkanejší podvodníci sa poistia uplatením či vydieraním tých, ktorí vedia ovplyvniť ich povesť a moc v štáte – napr. novinárov, politikov či sudcov.

Spoločným menovateľom takýchto „boháčov“ je viac či menej dobre maskovaný strach. 

Strach skrytý hlboko v žalúdku, strach čo rozožiera ako rakovina vnútra človeka a hlodá tam po celé roky.  A rozhlodá. Takéto bohatstvo nie je bohatstvo, ale prekliatie.

Tento svet je usporiadaný podľa nejakých zákonov, ktoré platia, či sa nám to páči alebo nie.

Na ceste za bohatstvom nikdy nerobte nič nelegálne.

Štát možno funguje pomaly a ťažkopádne a možno robí aj chyby,  ale keď sa raz mašinéria pohne, bez milosti vás zomelie. Daňové podvody a podobné hlúposti je iba skratka na ceste ku problémom.

Nerobte to, čo zničí iným životy aj keby to bolo rovno legálne.  Sú veci, ktoré zákon nezakazuje a predsa viete, že nie sú správne. Cielene požičať peniaze človeku, o ktorom dobre viete, že vám to nevie vrátiť a potom mu legálne zobrať jeho byt či pozemok v trojnásobnej hodnote, patrí do tejto kategórie.

Lebo všetko sa človeku vráti.

Skôr či neskôr sa vám všetko spočíta ja s úrokmi.

A všetko to, čo ste urobili iným, zažijete na vlastnej koži.

Skutočne bohatí ľudia sú zväčša skromní, neradi sa ukazujú na verejnosti  a nepotrebujú ukazovať veci a svoje peniaze.

 

Komentáre

Rubrika: Financie a právo